Hostiteľská mama Maja zhodnotila aké to bolo hosťovať zahraničné študenta u nich doma po tretí krát (článok je v originálnom znení).

V období 2019/20, v tzv. „korona roku“, naša rodina hosťovala študentku Morin z Indonézie.

Aj keď Morin je už naše tretie hostiteľské dieťa, musím povedať, že priniesla do našej rodiny nové skúsenosti. Ázijská kultúra je veľmi rozdielna od tej našej a určite nestačí ani jeden rok na to, aby sme sa navzájom pochopili. Naše hosťovanie však predčasne zastavila pandémia Covid -19 a my sme nemali šancu stráviť spoločne celý rok.

Študenti prichádzajú do rodín s nadšením a očakávaniami a rovnako tak aj my rodiny máme od hosťovania svoje očakávania. Veľmi dôležité však je nastaviť sa na to, že nie všetko sa musí splniť podľa plánov. Niekedy sa aj napriek všetkej snahe a ústretovosti môžu študenti cítiť osamelí a nešťastní. Tieto fázy sa však dajú prekonať, ak je medzi rodinou a študentom vybudovaná dôvera a ak funguje dôvera medzi podpornými rodinami a kontaktnými osobami študentov. Celý proces môže byť náročný, ale v prípade, že sa obidve strany snažia, je častokrát úspešný. V žiadnom prípade sa však nesmú prekročiť limity rodiny ani študenta.

Naša Morin nám priniesla do rodiny veľa energie. Stále sa smiala, v škole si našla hneď kamarátov a jej snaha učiť sa slovenčinu bola obdivuhodná. Hneď v septembri mala v škole niekoľko prezentácií o svojej krajine. Pre naše, skôr introvertné deti, bola ako „živé striebro“. Absolvovala s nami mnoho akcií – Venček, Stužkovú, prvé Vianoce, Nový rok v rodinnom kruhu, 18. narodeniny aj lyžovačku.

Vďaka Morin sme si vyskúšali, kde sú naše limity v „štipľavosti“ jedál a ochutnali sme výborné jackfruit chipsy. Spoznali sme Indonéziu a ujasnili sme si, že Indonézia nie je len Bali a Jakarta. Zúčastnili sme sa úžasného vianočného večierka na Indonézskej ambasáde, kde sa stretli mnohí ľudia jednej krajiny, ale rôznych náboženstiev. Bola to veľmi dobrá ukážka vzájomnej tolerancie. Atmosféra bola výnimočná a myslím, že tento zážitok v nás zostane navždy.

Tmavé, chladné a zimné dni nám však priniesli aj smútok a fázu hľadania sa. Boli sme na to pripravení, pretože sme predtým hosťovali študentku z Thajska. Január a február, mesiace snedostatkom slnka, prehlbovali smútok za domovom. Nakoniec, vyvíjajúca sa pandémia urýchlila rozhodnutie a Morin sa rozhodla pobyt predčasne ukončiť. Bola to pre nás nová skúsenosť, ale zažili sme toľko pozitívnych situácií, že sme aj toto plne akceptovali. Stále sme v kontakte a verím, že aj čas prinesie odpovede a vzájomné pochopenie a toleranciu. Veď to je práve to, čo sa máme všetci naučiť počas AFS pobytov.