Krátko po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 sa skupina 15 Američanov žijúcich v Paríži ponúkla za dobrovoľných vodičov poľných ambulancií pri americkej nemocnici v Neuilly. Tak vznikla organizácia, ktorá dostala názov American Field Service (Americká poľná služba).

V období medzi dvoma svetovými vojnami začali členovia AFS, ktorých bolo v tom čase už 2500, finančne podporovať výmeny francúzskych a amerických študentov. V roku 1939, po nemeckej okupácii Československa, bola dobrovoľná poľná služba AFS znovu aktivovaná najprv vo Francúzsku.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny postupne rozšírila činnosť do ďalších krajín Európy a Severnej Afriky, na Stredný Východ a neskôr až do Barmy a Indie. Jej členovia ako prví vztýčili v roku 1942 vlajku USA v Sýrii a v roku 1945 pomáhali pri oslobodzovaní koncentračného tábora Bergen-Belsen v Nemecku.

Bezprostredne po skončení vojny sa vodiči sanitiek AFS rozhodli pokračovať v činnosti a systematicky začali podporovať medzinárodné študentské výmeny v duchu výroku jedného z nich: „Musíme sa v budúcnosti navzájom lepšie poznať, ak má ísť o budúcnosť, akú si prajeme“. Práve výmenné programy sa zdali najlepšou cestou k hľadaniu spoločných ľudských hodnôt, ktoré by mohli viesť k porozumeniu medzi národmi, a tým i k predchádzaniu ďalším vojnovým konfliktom.

Už v roku 1947 sa uskutočnil historicky prvý ročný program AFS, vďaka ktorému 52 študentov z 10 krajín vrátane vtedajšieho Československa získalo štipendium do Spojených štátov amerických.

Vyše 370-tisíc študentov, ktorí doteraz absolvovali programy AFS, ale aj ich vlastné a hostiteľské rodiny a priatelia od tých čias vytvorili celosvetové spoločenstvo, ktoré spájajú najmä spoločné zážitky a skúsenosti, úzke osobné vzťahy a dlhodobé, hlboké priateľstvá.