Opäť otvorili svoj domov zahraničnému študentovi a aké bolo ich druhé hosťovanie opísala hostiteľská mama Michaela (článok je v originálnom znení).

Na konci predchádzajúceho školského roka sme sa rozhodli, že zážitok hosťovať zahraničného študenta sa nám zapáčil a chceli by sme si ho zopakovať. Naša vtedajšia zahraničná študentka Melissa, sa rovnako ako my, nemohla dočkať, kto zastúpi jej miesto v našej rodine ďalší školský rok. Chcela sa s ňou aspoň elektronicky zoznámiť a povedať jej, čo ju u nás čaká. Začiatky boli veľmi rýchle, keďže Karen k nám prišla len dva dni pred začiatkom školy. Nestihli sme sa ani poriadne oťukať a už začal školský kolotoč. Karen si v škole rýchlo zvykla a našla si aj veľa kamarátov a mimoškolských aktivít. Chodila korčuľovať, navštevovala klub spoločenských hier aj rôzne akcie s kamarátmi. Keďže trávila veľa času v Žiline, kde mala školu, krúžky, kamarátov, spoznávali sme sa pomalšie. Po vianočných sviatkoch sme však už mali príjemnú rodinnú pohodičku. S pribúdajúcim slnkom a teplom sme sa veľmi tešili na jar. Snehu bolo tento rok málo, ale tých zopár zasnežených dní boli pre Karen, ktorá žije pri mori, veľkým zážitkom.

Príchod jari vždy nadšene očakávajú aj naše decká, takže u nás vždy panuje všeobecný optimizmus, už len z toho, že sa nemusíme obliekať ako snehuliaci. Karen si vytvorila s deťmi pekný vzťah, komunikovali spolu po anglicky a niekedy Karen prejavila viac trpezlivosti ako my dospelí. Napríklad 2-ročnú Angelku naučila vešať opraté ponožky na sušiak. Taktiež dokázala lúpať orechy a pritom pomáhať 4-ročnému Davidkovi s matematickými hádankami, ktoré pre neho sama vymyslela. Dokonca zobrala nášho 6-ročného Rogerka zopárkrát na výlet do Žiliny. Roger bol z výletov nadšený. Samozrejme, že niekedy používali aj typické súrodenecké taktiky. Bolo vtipné pozorovať, keď tínedžer skĺzne na úroveň mladšieho súrodenca, len aby nezostal malému bratovi nič dlžný. ?