Giorgio má vďaka svojmu pobytu na Slovensku druhú rodinu (článok je v originálnom znení).

Jedna z mojich dvoch rodín. Ešte stále sa to zdá ľuďom divné, keď sa im snažím vysvetliť, že mám vlastne dve rodiny. Je to pre nich ťažké pochopiť, že mám viac súrodencov okrem môjho vlastného brata. Nikto by neuhádol koľkokrát som počul otázku: ,,Nemáš len jedného brata?!“, keď použijem vo vete slová “moja sestra“. Možno pre nich je to čudné, ale nie pre mňa. Ja sa cítim plnou súčasťou mojej slovenskej rodiny ako aj mojej talianskej. Som rád, že som tu s nimi žil, vždy som cítil nekonečnú podporu z ich strany, čokoľvek som sa rozhodol robiť. Možno niekedy na mňa trušku tlačili, ale predsa aj o tom je “rodina“, no nie? Je ťažké presne pomenovať, čo som priniesol ja tejto rodine a čo dali oni mne. Je to ťažké preto, že o čo sme sa podelili sú emócie, naše kultúry, spomienky a mnoho viac.

Moje posledné dni na Slovensku chcem stráviť v pohode a harmónii a s vedomím, že sa to všetko nekončí 7. Júla