Petra, organizátorka triednej výmeny medzi Cirkevným gymnáziom Trebišov a strednou školou v Talianskom Nova Siri, píše vo svojom článku jej postrehy (článok je v originálnom znení).   

Triedna výmena medzi Cirkevným gymnáziom Trebišov a strednou školou v Nova Siri, Taliansko sa v prvej fáze uskutočnilo návštevou talianskej skupiny u nás v dňoch od 29.4.2018 do 6.5.2018

Prileteli z mesta Bari do Budapešti, odliaľ sme ich priviezli do Trebišova.

Prišlo 13 študentov (11 dievčat a dvaja chlapci väčšinou vo veku 15 rokov) a 2 sprevádzajúce učiteľky, jednou z nich bola pani Nietta, s ktorou som celý čas komunikovala.

Mali sme nabitý program, bolo extrémne teplo, takže sme sa skoro stále mohli pohybovať vonku. Boli sme v Trebišove, Košiciach, Bardejove a Viničkách, individuálne aj v Tatrách a pod.

Čo ich prekvapilo; asi najnáročnejšie pre niektorých študentov bolo zvyknúť si na jedlo a čas kedy ráno vstávať a ísť do školy. Celkovo rodiny tvrdili, že niektoré (dievčatá) nejedli raňajky a málo tiež to, čo sa varilo u nich v domácnosti. Taliani jedia ráno málo.

Zaujímali sa o prostredie, rastlinstvo, na poliach kvitla repka, tak ich fascinovala farba, hovorili, že tu je všetko zelené… Boli veľmi spoločenskí zapájali sa do aktivít, nebol problém s disciplínou ani správaním, veľmi jednotná skupina, ktorá prišla bola stále v kontakte s učiteľmi, vedeli kde sú a čo robia. Naši rodičia boli veľmi zodpovední a robili maximum pre priebeh výletov a ich pobyt. Ak sa našli nejaké menšie nepríjemnosti, dali sa ľahko vysvetliť a ujasniť.

Všetko bolo v norme, niekedy sme sa trocha zdržali a mali časový sklz, ale dalo sa to kompenzovať.

Ostatní študenti sa radi zoznámili, pokiaľ mali príležitosť. Ostatní pedagógovia boli prítomní na uvítaní, ale ku programu týždňa prišli, len tí zainteresovaní. Veľa mi pomohlo vedenie školy – riaditeľ a zástupkyňa, lektori CJ a učiteľ dejepisu.

Čo by som urobila inak: Zapojila by som viac študentov a učiteľov, ktorí by si program a sprevádzanie rovnomerne rozložili. Ja som bola všade a to ma nesmierne vyčerpalo, aj na administratíve, mailoch, programe, stretnutiach s rodičmi, dokonca sa nenašiel druhý pedagóg – dobrovoľník na ubytovanie druhej učiteľky, takže boli obidve u mňa. Nešlo o finančnú záťaž, ale psychickú – takmer bez šance na chvíľu vypnúť.

Študenti boli aktívni a spoločne boli po hlavnom programe na grill párty a bowlingu vždy u niekoho iného, ja som už proste po hlavnom programe nemala síl ešte do noci šantiť. Myslím, že ak by sa o to zaujímali viacerí učitelia a prevzali časť zodpovednosti, bolo by to pre naších hostí aj pre mňa zaujímavejšie.