Víťazom AFS čiastkového štipendia na trojmesačný AFS študijný pobyt do Belgicka flámskeho sa stala Soňa Lukáčová. Aký bol jej trojmesačný študijný pobyt sa dočítate v jej článku (článok je v originálnom znení).

Štúdium v zahraničí je šanca skúsiť niečo nové, spoznať veľa ľudí a zažiť mnoho zážitkov. Toto všetko som zažila aj ja počas troch mesiacov vo flámskom Belgicku. Moje rozhodnutie ísť študovať „von“ , bolo celkom zaujímavé, keďže som o tom rozmýšľala už dva roky dozadu. Nakoniec som sa vtedy rozhodla neísť, pretože som ešte nevedela o AFS a u nás v škole boli propagované hlavne iné agentúry, ktoré sa špecifikujú na pobyt v anglicky hovoriacich krajinách a len na dlhšie obdobia ako tri mesiace. O rok som však našla plagát AFS a keď som si ho pozrela veľmi ma zaujal. Bol iný, mal veľa úžasných krajín v ponuke a mohla som ísť aj na trimester. A tak som si povedala, prečo to neskúsiť. A teraz som mimoriadne šťastná, že som sa takto rozhodla.

AFS je super v tom, že má veľa aktivít a sústredení pred, počas aj po pobyte. Ja som sa takto stretla s inými študentmi, ktorí teraz tiež študujú po celom svete. Cez tento víkend sme sa rýchlo spoznali a s dobrovoľníkmi sme sa podelili o svoje pocity z odchodu. Veľa z nás prežívalo to isté a všetci sme sa tešili a nemohli sa dočkať odletu. Avšak musím sa priznať, že posledný týždeň pred mojím odletom som mala bola v absolútnom strese, bála som sa holandčiny, toho ako sa začlením do kolektívu v škole a iných vecí. No keď už som bola v lietadle všetky obavy zo mňa opadli a na letisku v Bruseli som hneď našla dobrovoľníkov z flámskeho AFS a taktiež aj iných zahraničných študentov, ktorí prišli v rovnaký čas. Keď sa nás pozbieralo viacej odišli sme na prvé sústredenie.

Na tomto sústredení a aj na ostatných, ktoré boli organizované počas môjho pobytu, som stretla vždy nových ľudí. Našla som si tam veľa kamarátov zo všetkých kútov sveta. Mali sme rôzne aktivity, ktoré boli aj zábavné a aj na zamyslenie. Vo Flámsku sa AFS delí skupiny podľa väčších miest, s týmito ľuďmi sme sa stretávali najviac. A preto sme sa tešili na ostatných, keď sme zistili, že bude kemp. Na konci prvého kempu sme dostali knihy holandčiny a bolo nám povedané, že tieto hodiny budeme mávať v daných skupinách. Vždy som sa na ne tešila, s ostatnými sme výborne vychádzali a bola tam zábava každú hodinu. Na tieto hodiny som chodila bicyklom.

Ak sa to tak dá povedať, všade som chodila na bicykli. V Belgicku, a hlavne v Antwerpách, je bicyklovanie životný štýl. Na bicykli som chodila do školy, na nákupy, ku kamarátom a ku ostatným členom rodiny na návštevy, a ešte aj počas skoro každého počasia. Toto však nie je jediná odlišnosť medzi Belgickom a Slovenskom. Na obed sme jedávali sendviče a môžem povedať, že toľko sendvičov som nezjedla za celý môj doterajší život na Slovensku. Keďže ich jedia takto veľa mali aj rôzne zaujímavé oblohy. Moja rodina dokonca jedla sendviče aj cez víkend na obed, ale večeru sme mali vždy spolu. Keď som sa rozprávala s mojimi spolužiakmi zistila som, že to tak majú vo väčšine rodín.

Systém školy ma celkom prekvapil, pretože som si myslela, že nebude až taký iný od nášho. Ale bol, a ja som zrazu navštevovala strednú školu, kde je šesť ročníkov a hodiny sú bez prestávky. Ja som bola v piatom ročníku a moje hlavné predmety boli ekonomika a moderné jazyky. Každý ročník je delený do skupín podľa zamerania. Väčšina detí študuje hlavne latinčinu alebo gréčtinu, čo veľmi zúžilo môj výber skupiny.  Avšak Belgicko má veľmi veľké a aktívne AFS, a preto boli moji učitelia chápaví a vedeli čo robiť, keď som prišla do holandsky hovoriacej triedy iba so základmi z tohto jazyka. Mala som tiež kúsok šťastia, pretože na moju školu chodili aj iní výmenní študenti a dokonca aj moji dvaja hostiteľskí súrodenci.

Moji súrodenci boli približne v mojom veku. Jeden už bol cez AFS na výmennom pobyte a moja sestra sa práve teraz chystá ísť. Vždy, keď sme mali čas, tak sme niekde išli a trávili čas spolu. A s rodičmi sme skoro každý víkend boli pri mori. Stretla som aj ostatných členov rodiny, ktorí na mňa boli tiež veľmi milí. Moja rodina bola skvelá a mimoriadne zábavná. Keď som odchádzala urobili mi oslavu, poplakali sme si a dohodli sme sa, že sa v budúcnosti navštívime.

Aj keď bol môj pobyt celkom krátky a ja som niekoľkokrát trochu ľutovala, že som nešla na dlhšie, aj tak mi dal veľa nových skúseností do života (a to nehovorím len o jazde na bicykli pomedzi autá v centre mesta). Podľa mňa by sa mal každý študent aspoň pokúsiť o to ísť na takýto pobyt.

Je to niečo čo zmení pohľad človeka na celý život.

                                                                                                                               Soňa Lukáčová