Katka získala od AFS čiastkové štipendium na polročný AFS študijný pobyt do Portugalska. Ako sa jej darí a aké je Portugalsko sa môžete dočítať v jej článku (článok je v originálnom znení).
Jedným z dôvodov prečo som si vybrala Portugalsko bolo, že má more a krásne pláže, ktoré som si zamilovala hneď na prvý raz. Svetlo je tu inakšie od toho na Slovensku a farby tu vyniknú úplne inak, najmä v lete. Ďalším dôvodom bolo to, že o Portugalsku sa na Slovensku veľmi nerozpráva a často ostáva v tieni Španielska, čo ho robí neobvyklou destináciou a tým pre mňa zaujímavejšou.
Bývam v meste Braga na severe krajiny. V tejto oblasti som, bohužiaľ, jediným výmenným študentom, ale vždy keď sa dá, stretávam sa s ostatnými výmennými študentmi v Porte a zúčastňujem sa tam na akciách AFS. Braga je tretie najväčšie mesto Portugalska s nekonečným kultúrnym programom. Bývam s mamou, sestrou a bratom a s otcom trávime niektoré víkendy, keďže sú rodičia rozvedení. Rodinu by som za nič na svete nemenila, úplne som si ju obľúbila. Aj mama, aj otec sa mi snažia poukazovať, čo najviac z celej krajiny a kultúry. So sestrou chodíme do tej istej triedy, čo mi zo začiatku naozaj pomohlo po jazykovej stránke. Portugalčina je naozaj komplikovaný jazyk, hlavne slovesá, ale vzhľadom na to, že ešte na Slovensku som mala hodiny portugalčiny a s rodinou som hneď od prvého týždňa rozprávala len v portugalčine, ide mi to celkom dobre.
Tým, že som tu na polroka, tvrdím, že musím byť rýchlejšia než ostatní, čo tu ostávajú do konca roka. Nie len, čo sa portugalčiny týka, ale aj navštevovania rôznych miest, ochutnávania jedál alebo vytvárania si vzťahov. Preto som sa stihla ešte v októbri okúpať v mori, navštíviť väčšinu miest od Lisabonu na sever a nájsť si dobré kamarátky v triede. Snažím sa nič neodkladať a užívať si každý jeden deň a popri tom sem tam pozrieť do kníh, pretože som si povedala, že nechcem „tirar nega“, čo znamená dostať menej ako 10 z písomky, pričom maximum je 20.
Majú tu štyri základné druhy strednej školy. Moja trieda patrí do vied a techniky, a preto máme portugalčinu, angličtinu, filozofiu, biológiu, fyziku a chémiu, matematiku a telesnú. Tento druh je najťažší, a tak majú všetci moji spolužiaci doučovania skoro každé popoludnie. Známky sa tu berú veľmi vážne, pretože každá jedna ovplyvňuje ich priemer, na základe ktorého sa buď dostanú na univerzitu alebo nie. Jedna vyučovacia hodina trvá 90 minút, ale vôbec to nie je také strašné ako to znie. Učitelia sú ku mne veľmi milí, hneď na začiatku mi povedali, že sa môžem hocikedy spýtať, keď nerozumiem a s učiteľom portugalčiny mám navyše hodinu.
Portugalci sú vo všeobecnosti milí a pohostinní ľudia. Čas strávený s rodinnou je pre nich veľmi cenný, a všetci si ho užívajú. Úplne zbožňujem rodinné oslavy. Je sa veľa a rozpráva ešte viac. Je sa tu veľa rýb, čo by som nikdy nepovedala, že mi bude vyhovovať, ale opak je pravdou. Ryby tu majú úplne inú chuť ako na Slovensku a majú tu obrovské množstvo receptov na ne. Hovorí sa, že existuje viac ako tisíc receptov na tresku, čo je najtypickejšia ryba. Skoro v každom mestečku majú svoj typický koláčik. Najlepší sa volá pastel de nata, ktorý sa dá zohnať v každej kaviarni alebo pekárni, ale ten naozaj najlepší je z pekárne v Belém, časť Lisabonu. Predávajú ich ešte teplé a ich chuť je naozaj výnimočná. Každému prajem aby ho vyskúšal! Portugalci si hocikedy nájdu čas na kávu s kamarátmi. Všetci tu pijú také malé pressá, ale dokážu v kaviarni presedieť aj hodiny. Naozaj radi rozprávajú.
Zajtra sa začína posledný mesiac môjho pobytu. Doteraz som zažila neskutočné množstvo vecí a v žiadnom prípade neľutujem, že som si vybrala Portugalsko. Našla som si kamarátov z celého sveta, získala druhú rodinu, zistila ako inak sa dá žiť, spoznala inú mentalitu a naučila sa čo to aj o sebe. Môžem povedať, že sa budím do sna a posledný mesiac sa to pokúsim užiť si najviac ako sa dá.