Čiastkové štipendium do Belgicka získala Alexandra Urbaníková. Ako sa jej darí, píše vo svojom článku (článok je v originálnom znení).
Už je to viac ako dva mesiace, čo som sedela v aute a cestou na viedenské letisko si užívala posledné chvíle s mojou rodinou na Slovensku.
Už je to viac ako dva mesiace, čo som súčasťou inej rodiny, inej školy, inej krajiny. Neboli to ľahké mesiace, veď všetky začiatky sú ťažké. No aj za ten krátky čas, čo som v Belgicku, som zažila a naučila sa neskutočné množstvo nových vecí a spoznala neskutočné množstvo nových ľudí a miest.
Môj prvý týždeň v Belgicku som strávila v prechodnej rodine, do ktorej som sa pred mesiacom znovu (a tentokrát natrvalo) presťahovala.
V škole som aj napriek mojim základným znalostiam francúzštiny považovaná za normálnu študentku, a tak som hodnotená takmer vo všetkých predmetoch okrem dejepisu a francúzštiny. Nie je to ľahké, ale učitelia sú veľmi ústretoví a vždy sa mi snažia pomôcť najviac ako sa dá. Zo začiatku bola pre mňa dĺžka vyučovania problém (škola tu väčšinu dní končí 16.20), ale rýchlo si zvyknete, že v nej trávite veľkú časť svojho dňa.
Ľudia v Belgicku sú skôr uzavretí. Trvá nejakú dobu, kým vás začnú brať ako jedného z nich a začnú sa o vás zaujímať. Musím sa priznať, že mne sa to za dva mesiace ešte stále nie celkom podarilo.
Momentálne si užívam prázdniny, a tak cestujem najviac ako sa dá, spoznávam nové mestá, belgickú kultúru. Čaká ma posledný mesiac, čo ma napĺňa zmiešanými pocitmi, no chuť zostať tu dlhšie prevláda.
Aj napriek všetkým ťažkým situáciám, ktoré som tu zažila, považujem tento program za úžasnú a nenahraditeľnú skúsenosť. Nadobudnete nové pohľady a názory na svet, uvedomíte si skutočné hodnoty, naučíte sa riešiť problémy sami za seba a dokonca v cudzej reči a čo je hlavné, spoznáte sám seba. Samozrejme, sú chvíle, keď si želám, aby som bola na Slovensku s mojou rodinou a kamarátmi, v mojej vlastnej posteli. Ale naopak mám aj chvíle, keď chcem, aby tento posledný mesiac trval čo najdlhšie. Nič nie je dobré bez zlého a to platí aj o výmennom pobyte.
V konečnom dôsledku ďakujem každému, kto mi umožnil stať sa výmenným študentom a spoznávať novú krajinu – hlavne AFS a všetkým AFS dobrovoľníkom – či už na Slovensku alebo v Belgicku.