Kamilka si vo Fínsku pomaly zvyká. Čomu sa musela prispôsobiť sa dočítate v jej článku (článok je v originálnom znení).
O týždeň to budú tri mesiace, čo som tu a to sa mi vôbec nepáči, pretože som za polovičkou môjho päťmesačného pobytu. Od prvého týždňa trošku ľutujem, že tu nie som celý rok, preto sa snažím vychutnať si všetko, čo sa dá. Bývam v dedine menom Loppi asi 80km severne od Helsínk.
Z Fínska mám výborné pocity, hoci to nebola moja vysnívaná krajina, ale nejak sa ňou postupne stala. Príroda je tu úžasná, všetky jazerá, zvieratá… Na psychiku Fínov som si už zvykla, no nie sú až takí uzavretí ako sa všetkým zdá. Samozrejme, k deťom sa dá dostať jednoduchšie. Naposledy som mala napríklad taký príjemný zážitok, keď som išla z obeda, dievčatá, asi o 5 rokov mladšie, sa začali pýtať, ako sa volám, odkiaľ som (po fínsky, pravdaže). Skonštatovala som, že sú viac zvedavé než moji rovesníci.
Normálne sa mi ťažko hľadajú slovenské výrazy. S ostatnými výmennými študentmi sa rozprávam po anglicky (občas prehodíme nejaké to slovo po fínsky), ale s mojou rodinou len po fínsky. To bol taký môj prvý šok, moja rodina vie po anglicky len veľmi málo a posledný mesiac na mňa hovoria len po fínsky, za čo im vlastne ďakujem. Je to niekedy ťažké, niekedy vtipné, ale snažím sa ako len môžem. Jazyk mi už nepríde taký ťažký, no aj tak je. Len pri veľmi málo situáciách viem zostrojiť celú vetu, no našťastie mi rodina rozumie aj tak. S rodinou trávim veľa času – žijem na farme. Vnútri máme 3 psov, 7 mačiek, 4 zajacov a rybky. V maštali a vonku je okolo 40 kráv, asi 20 oviec, kôň a poník. Takže rodina ako stvorená pre mňa! 🙂 S mojimi sestrami sa staráme o kone a jazdíme. Nikdy som si nemyslela, že budem jazdiť len tak sama. No ony ma hneď na druhý deň posadili na koňa. A tak si farmársky žijeme, dokonca som pomáhala pri pôrode teliatka.
O fínskej škole by som vedela písať do nekonečna. Milujem ich vzdelávací systém. Ako výmenní študenti sme si mohli na našej škole vybrať hocijaké predmety zo všetkých ročníkov od 13 rokov vyššie. Samozrejme, musíme mať minimálne 25 hodín týždenne a ja aj predmety, ktoré mám aj na Slovensku. No niekedy to jednoducho nie je možné. Školský rok je rozdelený do piatich období. Každé trvá približne 2 mesiace a na konci sú vždy skúšky. Prvé obdobie som si zvolila skôr ľahšie predmety a teraz som si dala už aj geografiu a iné, no mám super učiteľov, takže sa to dá zvládať aj bez toho, aby som plne ovládala jazyk. Učím sa tak ako každý iný fínsky študent. Možno len o trochu menej, pretože niektoré učivá som už prebrala na Slovensku, no poznámky si píšem poctivo, lebo tak sa dá veľmi rýchlo pochopiť, ako tento jazyk funguje. Známky máme od 4 po 10. 10 je najlepšia. Na našej škole sme 4 výmenní študenti. Taliansko, Hong Kong z AFS a Nemecko z inej organizácie. Na lukio (vyššia stredná) škole nás je okolo 60. Sme malá škola.
Moja AFS chapter (ako ju voláme) je asi najlepšia vo Fínsku (tak nám povedala jedna študentka z Hong Kongu, ktorá sa sem vrátila dokončiť strednú školu). Mám tam kamarátov z celého sveta od Chile cez Kolumbiu, Argentínu, USA, Grónsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko až po Thajsko a Hong Kong. Všetci si dosť rozumieme a radi trávime spolu čas, hoci to je len raz za mesiac, keď mávame medzinárodné večery, kde sa koná prezentácia nejakej krajiny.
Vedela by som napísať naozaj veľa. Nakoniec asi len spomeniem fínsku saunu. Naozaj som si tu na príjemných 90-100°C zvykla! A beh 300 m po nej do 4°C jazera, ktorý sme urobili na našom prvom campe, je dokonalý zážitok. Teraz už len čakať na zamrznuté jazero a sneh, nech je to ešte čarovnejšie.