Ako sa stal Zarin sen skutočnosťou sa dozviete v jej článku (článok je v originálnom znení).
Štúdium v zahraničí bolo pre mňa vždy veľkým snom, a keď sa naskytla príležitosť zúčastniť sa výmenného programu Erasmus+ v Španielsku, neváhala som ani sekundu. Hoci mnoho študentov má pred takouto cestou obavy, v mojom prípade prevládalo nadšenie. Tešila som sa na nové zážitky, nové prostredie, jazyk aj ľudí. Odlúčenie od rodiny či stres z neznámeho som nevnímala negatívne – skôr naopak, brala som to ako výzvu a možnosť osobného rastu.
Môj pobyt sa uskutočnil v malom meste Ciudad Rodrigo, neďaleko Salamanky, kde som strávila šesť mesiacov. Navštevovala som miestnu školu v ročníku 4. ESO so zameraním na humanitné predmety. Výučba prebiehala výhradne v španielčine, čo bolo zo začiatku náročné, ale veľmi mi to pomohlo zdokonaliť si jazyk a získať väčšiu istotu v komunikácii. Zo začiatku však nebolo všetko ideálne. S mojou prvou hostiteľskou rodinou sme si, bohužiaľ, úplne nesadli a psychicky to bolo pre mňa veľmi náročné. Cítila som sa stratená a chvíľami aj osamelá. V tejto situácii mi však veľmi pomohli španielski dobrovoľníci z AFS, ktorí mi boli veľkou oporou. Vďaka ich pomoci a vlastnému odhodlaniu som zvládla túto fázu prekonať. Začala som si aktívne hľadať kamarátov, ktorí mi spríjemnili dni a dodali mi silu ísť ďalej. Nakoniec sa mi podarilo zmeniť hostiteľskú rodinu, a práve tá druhá sa stala mojím skutočným domovom.
S novou rodinou som si vytvorila silné puto, ktoré trvá dodnes. Mala som dvoch mladších súrodencov, s ktorými som si skvele rozumela a ich prijatie mi pomohlo cítiť sa ako plnohodnotná súčasť ich rodiny. Spoločne sme trávili veľa času, cestovali, varili a zdieľali naše kultúry. Takisto som si našla úžasných priateľov. Španieli sú veľmi charizmatickí a ja som sa medzi nimi cítila byť naozaj “sama sebou”. Skvelých priateľov som si našla nielen v mojom meste, ale aj cez AFS. Spoločné výlety, ako napríklad týždeň v Madride, boli nezabudnuteľné a prehĺbili naše priateľstvá.
Tento pobyt ma naučil samostatnosti, odvahe postaviť sa problémom čelom a najmä sile komunikácie. Uvedomila som si, že otvorenosť, úprimnosť a schopnosť rozprávať sa o ťažkostiach sú kľúčom k ich riešeniu – či už ide o problémy v škole, v rodine, alebo osobné výzvy. Dnes vnímam svoj pobyt ako jedno z najdôležitejších období môjho života. Otvoril mi nové obzory, našla som samu seba v úplne inom prostredí a vytvorila si vzťahy, ktoré pretrvávajú. Aj po návrate som stále v kontakte so svojou hostiteľskou rodinou a kamarátmi. Keby som mala možnosť ísť znovu, ani na sekundu by som neváhala!
Ak by som mala niečo odkázať ďalším študentom, ktorí sa chystajú na výmenný pobyt, boli by to dve veci. Po prvé – neporovnávajte sa s ostatnými. Každý z nás má jedinečnú cestu a výmenný pobyt je ako život sám – neopakovateľný a vlastný. A po druhé – komunikácia je všetko! Aj tie najťažšie situácie sa dajú vyriešiť, keď o nich otvorene hovoríme.
Po výmennom pobyte som sa stala aj dobrovoľníčkou v AFS. Spočiatku som sa venovala sociálnym médiám a prednedávnom som sa začala sústrediť na prezentácie na školách. Je to výborná príležitosť ako sa “vrátiť späť v čase” a rozprávať o svojom pobyte, zážitkoch a zároveň motivovať iných študentov.