Ako vnímala polročnú mobility svojej dcéry Katky jej mamina sa dozviete v jej článku (článok je v originálnom znení).
Jún 2022… Obdobie, v ktorom dobiehali covidové obmedzenia. Obdobie, kedy sa začali otvárať hranice a čas, v ktorom sa pomaličky rozbiehali ERASMUS projekty, ktoré dovtedy kvôli pandémii boli pozastavené alebo nezrealizované.
Vedenie Gymnázia Golianova v Nitre cez Edupage informovalo svojich študentov o možnosti prihlásiť sa na dlhodobé mobility cez ERASMUS+ do Belgicka, Česka, Španielska a Talianska. Zverejnilo podmienky a garanta, ktorým bola agentúra AFS, ktorá má dlhoročné skúsenosti so zahraničnými študijnými pobytmi. Zaujalo ma, že sa jednalo o dlhodobú ERASMUS mobilitu, ktorá mne bola známa skôr z vysokoškolského prostredia a po prvýkrát sa jej mali zúčastniť stredoškoláci. Výzva však zarezonovala viac u mňa a manžela ako u Kataríny. Na otázku, či nad tým uvažovala, len mykla plecom, že aj tak nemá šancu, aby ju vybrali. Katarína sa v škole učí angličtinu a nemčinu, ale vo voľnom čase sa učila latinčinu a taliančinu cez jednu nemenovanú, ale známu aplikáciu. Tak som ju troška podpichla, či by nebolo fajn učiť sa taliančinu priamo v praxi a aké by bolo super, keby vycestovala, veď kedy, keď nie teraz. Podotýkam, že Katka mala 16 rokov. Veľmi dobre som si uvedomovala jej strach z neznáma. (A ešte po tom nešťastnom covide, kedy mnohí mladí ľudia zostali akísi stratení). Žiadosť a motivačný list nakoniec poslala s tým, že by rada šla do Talianska. Vybrali ju… A tu naše očakávania častokrát narazili na realitu…
Ja som si naivne myslela, že mobility vyberú podľa toho, aký jazyk decká ovládajú, aby sa v ňom zlepšili. Omyl. Vysnené Taliansko sa zmenilo na Španielsko… Katarína po španielsky ani „ceknúť“. Ešte stále som nezúfala. Predstavovala som si teda, že vyberú bilingválnu školu, kde sa učí po anglicky. Tvrdo som narazila. Dievča bez akýchkoľvek znalostí španielčiny vybrali do Španielska! (Upokojovala som sa myšlienkou, lepšie Španielsko ako francúzsky hovoriaca časť Belgicka). Zabojovala však Katarína. Cez prázdniny sa začala učiť španielčinu cez už spomínanú nemenovanú, ale známu aplikáciu. My sme zatiaľ hľadali lektora, ktorý by bol ochotný za pol roka „nahustiť“ do nej čo najviac. Tu nám veľmi pomohla škola, ktorá poskytla prípravu na ich jazykovej škole. Neviem, ako sa teraz zadeľujú študenti, ale s odstupom času zadelenie mobility vnímam veľmi pozitívne, lebo čo sa týka jazykovej gramotnosti, Katarína ovláda tri svetové jazyky a vďaka španielčine rozumie aj taliančine a dokonca písanej portugalčine.
Ďalšou výzvou boli častokrát šibeničné termíny na odovzdávanie potrebných dokumentov, nakoľko manžel pracuje mimo a z domova je odcestovaný aj viac dní. Musím podotknúť, že španielska strana všetky preklady, fotokópie, originály, vysvedčenia vrátila späť po Kataríne.
Blízka rodina sa tešila, podporovali nás, boli na Katarínu hrdí, aj sa pochválili známym… Boli ľudia, ktorí sa tešili spolu s nami a boli takí, ktorí vyvolávali v nás pochybnosti, či sme normálni, veď má len 16 rokov, čo, keď sa jej niečo stane, je to ďaleko, čo bude bez vás robiť a podobne. Samozrejme, že aj nás pochytili pochybnosti, ale mali sme šťastie, že nikdy nie naraz. Keď som pochybovala ja, povzbudzoval ma manžel a naopak. Katarína si verila na 100%. Treba veriť svojmu dieťaťu. Neviete si predstaviť, aký je to úžasný pocit, keď sa vráti a nič z tých kuvičích hlasov sa nenaplnilo.
Do odletu sme poctivo a načas posielali vypísané a podpísané dokumenty, čítali príručky, zúčastňovali sa sústredení, od španielskych študentov, ktorí boli na Slovensku, zisťovali, aký je španielsky školský systém a čakali. Najskôr na potvrdenie školy… Potom na potvrdenie rodiny… Z manuálu sme vedeli, že si nemáme zúfať, ak rodina nebude v časovom horizonte, ktorý si predstavujeme my. A potom to prišlo. 11.1.2023 si Katku vybrala rodina Josého a Núrie, ktorí mali jednu dcéru Abril približne v Katkinom veku a boli z Alcoi. Odporúčam, ak je to možné, videohovor. Aj keď možno nerozumiete, už len to, že vidíte AFS rodičov v ich domácom prostredí, ako komunikujú medzi sebou, ako sa snažia komunikovať s vami… Ja som sa ukľudnila. Vedela som, že moja dcéra bude v dobrých rukách. Cez videohovor sme si odkomunikovali aj niektoré veci, ktoré by sme s veľkou pravdepodobnosťou písomne veľmi ťažko sformulovali (my sme mali šťastie, že rodičia ovládali angličtinu). Napr. otázka bohoslužieb, keďže sme veriaci. Tiež sme sa dohodli na čase, kedy si budem volať s Katarínou, aby sme nenarušili ich zvyklosti. My sme si s Katarínou každý deň správou popriali dobré ráno, dobrú noc. Volali sme si pár minút každý deň a raz za týždeň sme mali videohovor. Na konci pobytu sa frekvencia telefonátov znížila. Ale je to individuálne. Katka tam mala kamarátku, ktorá volala s rodičmi raz za mesiac.
Od tohto momentu Katka so svojou novou rodinou komunikovala denne cez mobilné aplikácie, študovala videá, ako sa efektívne pobaliť, nenápadne zisťovala, čo by španielskych členov rodiny potešilo zo Slovenska. Nakoniec sme kúpili Dedoles ponožky, náramok pre Abril a typické slovenské sladkosti. Veľký úspech mali lentilky – aj keď dnes sa vyrábajú v Česku.
Piatok 27.1.2023 odlet zo Schwechatu do Madridu, kde ju nikto nečakal, lebo lietadlo malo takmer hodinové meškanie, takže si to musela sama odkomunikovať cez španielske ústredie. 28.1. Príchod do Alcoi. (Strašná zima. Aj v byte.) 30.1. Prvýkrát v škole. Prvý šok: žiadna španielčina – katalánčina. Druhý šok: žiadny aklimatizačný čas – rovno písomky. 1.február – Hlboká kríza… Katarína preplakala Núrii 2 hodiny a ďalšiu hodinku mne do telefónu. A koncom týždňa prišla úplná pohroma. Škola Katke odmietla písomne potvrdiť štúdium. V príručke sme sa o niečom takom nedočítali. Keď sa niečo menilo, bola to rodina, nie škola… Nebudem sa tu rozpisovať o dôvodoch. Stalo sa. Z môjho pohľadu Katka zostala vo vzduchoprázdne, bez učebníc, bez prístupových údajov do školského systému. Manžel v prvotnom ošiali chcel ísť po ňu. AFS agentúra na Slovensku reagovala rýchlo, reagovalo gymnázium. AFS agentúra hľadala novú školu. Nakoniec sa hľadala aj nová škola, aj nová rodina. Mimo Alcoi. Škoda! Rodina Josého a Núrie bola úžasná. Katarína bola ich prvá študentka a veľmi ich mrzelo, že to takto dopadlo. My sme sa báli zasa toho, či si Katka sadne s novou rodinou. Hľadanie novej rodiny trvalo cca tri týždne.
A tu sa Katarína na svoj vek prejavila vyzretejšie a vyspelejšie. Ja by som si to do školy chodila len odsedieť. Ona sa zaťala, fotila si učivo z kníh spolužiakov, písala testy – úspešne, z ktorých body sa jej do novej školy nezapočítavali, chodila na hodiny katalánčiny, stihla rozhovor v miestnom rádiu a užívala si dni s rodinou.
26.2.2023 začala druhá – podstatná časť jej študijného pobytu v meste Castellón de la Plana v štvorčlennej rodinke, ktorú tvoril Dani, Carme, Eloy a Jaume. Ako sa Carme priznala, čakali zrútenú študentku a z letiska pribehla veselá kopa, ktorá však musela vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Katka si pobyt predstavovala v malom meste, u starších rodičov, s jednou sestrou v jej veku a nejakým zvieratkom. Z tohto všetkého sa jej splnila len jedna túžba – zvieratko – mačka, ktorá sa cítila ohrozená a Katke to dala vždy patrične najavo svojimi ostrými pazúrikmi. V Castellóne si Katka rýchlo zvykla, takže s mužom sme to tak neprežívali. Užila si tu more, kamarátov, diskotéky, širokú rodinu, festivaly…
Á, festivaly a škola. Zasa prišla v období, kedy sa písali písomky, takže všetko od začiatku. S festivalmi a Veľkou Nocou prišli takmer 3 týždne „voľna“, kedy im vyučujúci zadali seminárne práce a projekty. Katarína aj v španielskej škole patrila medzi študentov s najvyššou známkou. Ako sama zhodnotila, štúdium v Španielsku bolo náročnejšie, lebo mnohé informácie si museli študenti hľadať sami a museli si svoj postoj obhájiť.
Jedným z mojich „strachov“ boli aj choroby. Bála som sa, či na letisku nechytí covid. (Preto som spomínala covid v úvode, všetci žiaci, ktorí šli na mobilitu museli byť zaočkovaní troma dávkami). Bála som sa viróz. Katarína v Alcoi mala 2 dni zvýšenú teplotu, Núria ju ihneď zobrala na ošetrenie a nasadili lieky. V Castellóne mala dlhotrvajúci kašeľ a črevnú virózu. Carme to riešila „na prírodno“ – nech sa organizmus popasuje, nakoniec však zasiahli starí rodičia. Ja som už pri balení kufrov uvažovala, aké lieky zabaliť. Nakoniec som sa rozhodla len pre bežné „cmúľaky“ a jedno balenie liekov od bolesti. Povedala som si, že nebudem zasahovať do výchovy španielskych rodičov, veď ani mne by sa to nepáčilo.
25.6.2023 prílet z Madridu do Viedne. 26.6.2023 odchod so svojou slovenskou triedou na školský výlet do Prahy. Prišli prázdniny, užila si domov, starých rodičov a medzi tým sa pripravovala na komisionálne skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, ktorá je povinná zo zákona a angličtiny a chémie, o ktorých rozhodla riaditeľka na základe predmetov, ktoré absolvovala v Španielsku s prihliadnutím na predmety, z ktorých bude Katarína maturovať.
Nejaké popríchodové smútenie sme u nej nezaznamenali, čo potvrdila aj mladšia dcéra, ktorá sa pre istotu, hneď ako sa dalo, premiestnila k starým rodičom. Jediné, čoho sa Katke žiadalo, bolo navštevovať lúky, lesy, všetko, čo hýrilo zelenou farbou, lebo Castellón bol vyprahnutý. Je to len môj názor, ale myslím si, že popríchodové smútenie nás obišlo aj preto, že sme navzájom zdieľali každodenné životy: Katka ten španielsky a my ten náš – slovenský, tak nemala potrebu toľko rozprávať. Keď sa jej však niekto na pobyt opýta, vie krásne rozprávať o svojej španielskej rodine, škole, tradíciách a aj o tom, čo jej to dalo a ako ju to zmenilo.
A z môjho pohľadu?
Z domu odchádzalo dieťa s vážnou povahou a vrátila sa nám sebavedomá, rozhľadená mladá dáma, ktorá sa neberie tak vážne, nebojí sa povedať svoj názor, vie byť pojašená a napriek tomu zostáva pokorná.
Nesmiem však zabudnúť aj na druhú – mladšiu dcéru, ktorá načas stratila svojho parťáka, bútľavú vŕbu, ktorá si ťažko zvykala na novú skutočnosť. Tak, ako sme venovali, hlavne zo začiatku pozornosť Kataríne, museli sme aj Terézii. A ešte o niečo viac v prípade, keď príbuzenstvo sa nadchýnalo len Katkiným pobytom. Ja osobne som rada, že som prekonala predsudky typu: pokazí si známky, neurobí komisionálky, nezvládne to, … a umožnili sme jej rozlet. Nás ako rodinu to obohatilo o nové priateľstvá. Terézia si začala vážiť čas strávený so svojou sestrou a spoločný čas s rodinou. A Katarínu pobyt priviedol k dobrovoľníctvu v AFS.
Spojenie AFS agentúry a ERASMUS+ je krásny projekt. My sme vďační škole aj agentúre, že sme sa ho mohli zúčastniť.