Lea bola hneď očarená krajina tisícich jazier, ktorá sa stala jej domov na pol roka. V jej článku si môžete prečítať o tom viac (článok je v originálnom znení).
Už od malička som vedela, že chcem cestovať a spoznávať svet, čo najviac. Keď prišla možnosť ísť do zahraničia práve cez AFS, neváhala som ani chvíľu a išla som do toho. Moja voľba padla na Fínsko, severskú krajinu plnú jazier a krásnej prírody.
Prvého septembra prišiel deň D. Čakala nás dlhá 6 hodinová cesta z Košíc na letisko do Viedne. Lúčenie s rodičmi bolo ťažšie, ale na pobyt som odchádzala plná očakávaní. Let z Viedne do Helsínk trval iba chvíľu a skoro celý som ho prespala. Po prílete som sa nevedela dočkať, kedy konečne uvidím svoju hosťovskú rodinu. Na letisku ma čakala host mama Sanna a host sestra Sara. Cesta domov do Tampere trvala asi dve hodiny. Hneď zo začiatku ma zaujala nádherná príroda. Keďže som prišla neskoro večer, stretnutie s celou rodinou bolo až na druhy deň ráno. Rodina už na prvý pohlaď pôsobila veľmi prijemne a milo. Bola to celkom početná rodina: rodičia Akki a Sanna, deti Sara, Emil a Ada. Hneď sme si sadli. Poukazovali mi dom aj okolie a po dvojtýždňovej karanténe som prvýkrát išla do školy.
Škola bola veľká, mala až 5 poschodí. Školský rok je rozdelený do 5 semestrov po dva mesiace, kde si žiaci sami volia predmety a na konci každého semestra píšu jeden veľký test, ktorý rozhodne ci prejdú alebo nie. Vyučovanie začína najskôr 8:15 alebo 9:40 a končí 14:30 alebo 16:00. Jedna hodina trvá 75 minút. Toto boli asi najväčšie rozdiely. Učitelia aj spolužiaci boli veľmi milí a snažili sa mi vždy pomôcť. Na hodinách vždy panovala priateľská atmosféra. Väčšinu hodín som mala vo fínčine, ale učitelia sa mi vždy snažili vysvetľovať veci po anglicky. Pár hodín, ktoré som mala v angličtine, boli s ľuďmi zo zahraničia, ktorí sa prisťahovali do Fínska. Zoznámila som sa tam s Japonkou a Taliankou, s ktorými som trávila najviac voľného času. Chodili sme sa prechádzať, nakupovať, na kávu, učili sme sa spolu.
Po škole som chodievala hrávať hokej. Hrala som v medzinárodnom tíme v Koovee, v druhej najvyššej súťaži. Spoluhráčky boli veľmi milé a tréningy prebiehali vždy v dobrej atmosfére, kde každý každého podržal. Keď to mám porovnať s naším hokejom, fínsky je na úplne inej úrovni. Je rýchlejší, kvalitnejší, hráčom sa venujú viac a tréningy boli ťažšie.
Počas pobytu nastali aj ťažšie chvíle, kedy mi chýbali kamaráti a rodina, ale vždy tu bol niekto, komu som sa mohla vyrozprávať. Pomohla mi kamarátka Sabi, ktorá bola na výmennom pobyte, ale aj host mama a sestra Ada, ktoré zažili tiež výmenný pobyt a chápali ma.
Najťažšie boli sviatky. Bolo to niečo úplne iné a pritom zaujímavé. Počas Vianoc jedia na obed ryžový puding so škoricou, v ktorom bolo skryté kešu. Ten, kto ho nájde, má šťastie po celý rok. Na večeru majú asi 10 druhov jedál, napríklad losos, dusená šunka, šaláty, pečené mäso a iné. Zaujímavé je, že nejedia polievky a ku každému jedlu majú šalát. U nich darčeky nenosí Ježiško, ale Santa Klaus, ktorý má na severe krajiny svoju dedinku. Čo sa týka Nového roka, tak ohňostroje fungujú ako u nás. Rodiny zvyknú hrať spoločenské hry celý večer a tesne pred polnocou sa vyleje do vody roztavený kov, aby vznikli rôzne útvary. Môj vyzeral ako strom.
Keďže na výlety sa veľmi nedalo chodiť, trávili sme voľné chvíle hlavne v okolí. Prechádzky po okolí boli našou každodennou súčasťou. Cez prázdniny sme boli opekať, a keď napadol sneh, sánkovali sme sa a skúsila som aj bežky. Teplota bola väčšinou aj -27 C, a tak sa vonku nedalo byť príliš dlho. Voľné chvíle sme si krátili pozeraním seriálov a hraním spoločenských hier.
Celý môj 5 mesačný pobyt zbehol strašne rýchlo. Ani som sa nenazdala a balila som si veci na cestu domov. Posledný večer sme sa zišli celá rodina a pripravili sme si tradičné jedlá. Popravde, vôbec sa mi nechcelo ísť domov. Celá krajina, úžasná príroda a moja hosťovská rodina mi neskutočne prirástli k srdcu. Na letisko do Helsínk ma viezla host mama, kde prišlo k ťažkému lúčeniu.
Keď sa spätne pozriem na celý môj pobyt, určite to bola úžasná skúsenosť, ktorá ma veľa naučila. Naučila ma byť viac samostatnou, videla som ako fungujú iné krajiny, zažila som veľa a spoznala kopu nových ľudí. Určite odporúčam vyskúšať každému, ak takúto možnosť má.