Hostiteľská a už aj vysielajúca mama Maja píše ako do ich rodiného života zasiahla AFS (článok je v originálnom znení).
Náš rodinný život bol v roku 2018 plný zmien. Začiatkom júla sme sa rozlúčili s Giorgiom, ktorý bol nás 10 mesiacov a stal sa našim ďalším dieťaťom a na druhy deň sa vrátil náš Samuel, ktorý bol v Taliansku 10 mesiacov. Priznám sa, že prvé týždne boli náročné, časť Sama zostala v Puglii a chcelo to veľkú dávku porozumenia a pochopenia, že aj doma s rodičmi a súrodencami, ktorých nevidel skoro rok môže byť smutný pretože mu chýba talianska rodina a taliansky život. Potom začiatkom augusta sme hostili dámy z Belgicka cez EVA program. S Giorgiom a jeho rodinou sme sa v druhej polovici augusta všetci stretli v lete v Toskánsku a prežili sme nádherný večer v Siene počas Palio dní. Oslávili sme aj návrat synov domov a veľkú rodinu. Tiež nebolo ľahké tak v krátkej dobe povedať zase goodbye s tým, že sa možno uvidíme zase až o rok.
O pár dní neskôr, v septembri odchádzala dcéra Ema na dobrovoľnícky program 18+ do Indie a 3 mesiace učila angličtinu v New Dehli a naša rodina sa rozrástla o indických priateľov. O deň neskôr k nám prišla Corine, dcéra Marity z Eva programu. Bola u nás 3 týždne počas jej programu Work and travel. Samuel a ja sme sa zúčastnili dobrovoľníckych programov a obnovili sme činnosť DOS skupiny v Martine. V decembri sa k nám pridala už po návrate domov Ema. No a medzitým u nás strávila aj par dní Femke z Belgicka. A prečo to všetko? AFS je teraz súčasťou našej rodiny. Dáva nám všetkým priestor, otvára dvere, formuje vzťahy. Za všetkým sú konkrétni ľudia a ich príbehy. Hľadáme spoločné veci, učíme sa, riešime problémy a hľadáme porozumenie. Občas je to vyčerpávajúce, ale stojí to za to. Uvidíme, čo nám AFS prinesie budúci rok a už teraz sa na to tešíme.