Aké je to hosťovať po druhý krát, píše hostiteľská mama Maja (článok je v originálnom znení).
Naša rodina sa pomaly a isto stáva veľkou medzinárodnou rodinou, máme 3 deti slovenské a už 2 zahraničné.
Hosťovať druhého študenta na ročný pobyt sme sa rozhodli v čase, keď u nás ešte bola naša “thajská dcéra” June. Už jej sme museli vysvetliť, že nikto nezaberie jej miesto v našej rodine a aj ona získa nového súrodenca. S June sme zostali v každodennom kontakte a mýslím, že všetko prijala.
Tento rok je hosťovanie trochu iné, náš syn Samo je na ročnom pobyte v Taliansku a my hosťujeme Giorgia z Talianska. Bola to tak trochu náhoda, hosťovať 2 roky po sebe sme nemali v pláne, ale známi nám neverili, že určite si nenecháme prázdny dom (že 2 deti je pre nás málo) a ja som vyhlásila, že ok, ale iba ak príde chlapec z Talianska v Samovom veku. Nechceli sme náhradu za syna, ale mali sme doma prázdnu izbu, tak prečo nie?
No a tak je u nás Giorgio. Stal sa veľmi rýchlo členom našej rodiny a náš mladší už takmer 13 ročný syn Nino vyhlásil : “Čo by som mal o tom napísať, príde k nám niekto bývať a stane sa mojim ďalším súrodencom, čo je na tom zložité?” Staršia dcéra Ema mala rozhodné slovo, pretože pre ňu to bol maturitný rok, ale s bratmi má výborný vzťah a bez zaváhania prijala aj tretieho mladšieho brata.
Giorgio nám toho priniesol veľa, naučil nás ako sa správne varí “pasta” a ako sa robí naozaj dobrá pizza. Doniesol do nášho domu hudbu, trochu perfekcionizmu, inú kultúru a my doteraz obdivujeme, ako rýchlo sa dokáže naučiť hrať na akomkoľvek hudobnom nástroji. Rýchlo pochopil a prijal aj to, že slovenskí rodičia sú trochu iní a že máme zodpovednosť aj voči jeho rodičom a zvykol si poslať správu kde je a že je ok, keď bol von. A že veľa vecí je tu iných a možno aj to, čo sa zdá trochu chladné až také chladné nie je. Priniesol nám aj veľa energie, už len tým, že má iný temperament, ale najlepšie bolo, že sme sa dokázali veľa porozprávať, vysvetliť si veci a pochopiť sa navzájom.
O pár dní odchádza a myslím, že hudba z jeho izby nám všetkým bude chýbať. A tiež dúfame, že sa často bude vracať “domov”, lebo u nás bude mať vždy miesto.