Článok od nemeckej študentky Julky o jej 10-mesačnom študijnom pobyte na Slovensku (článok je v originálnom znení).
Ked ja som prisla domov bolo to super pocit. Uz vo Viedni som sa velmi tesila ze budem vidiet moju rodinu. Na letisku vo Frankfurtu cakali moja sestra, moja mama, moje stare rodicia a dve kamaratki. Mali Brezeln a Apfelschorle pre mna (Brezel je praclik a Apfelschorle je nieco ako jablkovy dzus a perliva voda spolu), lebo tie dve veci mi chybali na slovensku a oni to vedeli. Tak sme jedli na letisku a ja som sa citila velmi dobre. Potom co mna tesili boli tie nemecke auta a tie velke cesty. Nepamätala som sa, ze su take velke!! Som vela rozpravala s mojou sestrou aj s mamkou ked sme boli na ceste domov. Po 2 hodinach sme prisli do moju dedinu. Bolo to taky pocit ako keby som poznala ale aj nepoznala vsetko. Vsetko bolo take ‘nove’. U nas doma cakali moj oco a nase susedia. Vsetci sa ma spytali ako sa mam a ako bolo na slovensku. Som nevedela, kde by som mala zacinat rozpravat!! Ale na stastie vsetci to aj rozumieli a mi nechali cas na to. Na veceru sme mali Sauerbraten, tiez nieco typicke nemecke, co mna potesilo! Niekedy ked som povedala nieco vsetci na mna pozerali a sa smieali…mala som taky slovensky prizvuk ked som rozpravala, ale po nejakich hodinach uz to bolo lepsie.
Ten prvy tyzden co som bola doma bol velmi super. Vsetko bolo ‘nove’ pre mna, som mala moju rodinu so sebou a som ani nemala cas na to zeby som rozmislala o tom ze mi chyba Slovensko.
Druhy a treti tyzden vsetko pomaly bolo normalne pre mna a v stvrtom tyzdni som citila ze nejak mi chyba Slovensko. Som zacinala pozerat na moje fotky, ktore som robila pocas celeho roka a bolo (stale je) mi smutno, ze som musela ist. Ale na druhu stranu stale som rada ze som v Nemecku, kde mam rodinu a kamarati, lebo doma je doma. Aj ked Slovensko je pre mna ako doma, nie je to to iste. Co mi velmi chyba je nas pes, ktoreho som mala na Slovensku. Som uz bola taka zvyknuta na to ze mame psa a na raz ho v Nemecku nemam… A slovenske jedlo mi tiez velmi chyba. Bryndzove halusky, mila, kofola, gulas, langos,…aka rada by som bola keby sme to mali aj v Nemecku!
Tak ale dufam ze sa coskoro vratim na Slovensku ked to uz mam tak ‘blizko’!