Štipendistka Veronika sa v nasledujúcich riadkoch s vami podelí o svoje zážitky z pobytu v Nemecku (článok je v originálnom znení).
Od 21. 9. 2013 sa môj každodenný život zmenil od základov. Stala som sa jednou z mnohých študentov, ktorí strávia vďaka organizácii AFS svoj rok v Nemecku. V Nemecku navštevujem strednú školu, bývam v hostiteľskej rodine, spoznávam nových ľudí, učím sa nové veci, pozorujem rozdiely medzi Nemeckom a Slovenskom. Učím sa nielen rozprávať, ale aj myslieť ako Nemci.
Jazykové problémy som nemala skoro vôbec, lebo nemčinu som sa učila na Slovensku 9 rokov. Takže vždy viem povedať to, čo chcem, no väčšie problémy mi robí rozumieť, keď sa rozprávajú dvaja Nemci. Vtedy zatiaľ nerozumiem všetko. Ale tak to má byť na začiatku, to príde časom. V škole píšem všetky písomky a domáce úlohy, ako všetci ostatní nemeckí spolužiaci.
Do rodiny som zapadla hneď od začiatku. AFS sa podarilo nájsť mi rodinu, ktorá má veľmi veľa podobných záľub ako ja. Mám jednu sestru (13-ročnú), s ktorou si veľmi dobre rozumiem. Všetko si vieme v kruhu rodiny vyjasniť, takže som nemala zatiaľ žiadny problém a verím, že ani nebudem mať. Správajú sa ku mne ako ku skoro dospelej babe, čo znamená, že cítim voľnosť, ku ktorej ale patrí aj veľká zodpovednosť.
Cez víkend 18. – 20. 10. 2013 sme mali AFS sústredenie. Bývali sme v ubytovni v Schwarzwalde pri jazere, kde bola nádherná príroda. Spoznala som ďalších študentov, s ktorými som sa skamarátila a stále si spolu píšeme. Moja AFS komunita nám plánuje rôzne spoločné večery, na ktorých je vždy sranda. Zatiaľ sme mali dva: na prvom sme išli na spoločnú večeru a hrať bowling, a na druhom sme spolu varili typické nemecké Spätzle.
Niekedy myslím na mojich kamarátov na Slovensku, ktorí mi chýbajú. Mám tu síce nových, ale zatiaľ to nie sú také kamarátstva ako na Slovensku. To asi príde časom. Rodinu a priateľov pravidelne informujem o novinkách, lebo všetci sú zvedaví a držia mi palce. Sama som zvedavá, čo nové ma tu ešte čaká.