Dánsko si vybrala Katka pre krajinu svojho ročného pobytu. Ako si zvykla a ako sa má, píše vo svojom článku (článok je v originálnom znení).

O pár dní to budú presne tri mesiace, odkedy som opustila svoju rodinu, kamarátov, domov a krajinu a s hlavou plnou očakávaní, predstáv a myšlienok som sa vydala na najväčšie dobrodružstvo v mojom doterajšom živote – na jedenásťmesačný výmenný pobyt do Dánska.

Po troch perfektných dňoch na AFS campe v Kodani, kde som spoznala kopu skvelých ľudí, s ktorými som stále v kontakte a delíme sa navzájom o svoje skúsenosti, prišiel veľký deň. Deň prvého stretnutia s ľuďmi, s ktorými strávim v najbližších mesiacoch veľa času, s ľuďmi, ktorí otvorili svoje dvere, aby dali neznámemu mladému človeku možnosť prežiť rok v zahraničí – s mojou hostiteľskou rodinou.

Tri hodiny vo vlaku z Kodane do Horsens, mesta, v ktorom bývam, boli najnepríjemnejšie zo všetkých, ktoré som tu doteraz prežila. Nervozita a obavy z toho, akí budú a či si budeme mať čo povedať však opadli hneď po príchode domov. Rodičov som si hneď od začiatku obľúbila, so sestrou je vzťah o niečo komplikovanejší, lebo sme v rovnakom veku a sme povahovo aj názorovo veľmi rozdielne. Ale s rodinou som celkovo veľmi spokojná, veľa sa mi venujú, berú ma na výlety, pomáhajú mi ako len vedia a doma vždy panuje dobrá nálada a príjemná atmosféra.

V škole je to náročné, všetky hodiny sú, samozrejme, v dánčine, takže toho veľa nerozumiem. Na niektorých hodinách pracujem naplno ako všetci ostatní, ale na niektorých je to jednoducho nemožné. Vtedy trávim čas robením nejakých gramatických cvičení alebo čítaním jednoduchých dánskych knižiek, nech tam len nesedím a nezabíjam čas.

Moji spolužiaci sú stelesnením toho, ako som si predstavovala Dánov. Nemám teraz na mysli to, že sú blonďaví a jazdia na bicykloch, ale myslím povahovú stránku. Sú veľmi plachí, hanbia sa, držiaci si odstup. Takže nie je jednoduché rozprávať sa, lebo oni vo väčšine prípadov nezoberú iniciatívu na začatie rozhovoru, urobenie prvého kroku. Ale aj napriek tomu tu mám dobrých kamarátov, s ktorými môžem tráviť nielen školské prestávky, ale aj voľný čas. Okrem toho je v okolí môjho mesta veľa výmenných študentov, s ktorými tvoríme dobrý kolektív, s ktorými sa veľa rozprávame o našich zážitkoch a skúsenostiach a navzájom si radíme a pomáhame.

Aj keď sa musím vysporadúvať s rôznymi „problémami“ a riešiť situácie, na ktoré nie som zvyknutá a sú pre mňa úplne nové, mám sa tu veľmi dobre. Od bývalých výmenných študentov som veľakrát počula, že po prvom mesiaci opadne úvodné nadšenie a prídu smutnejšie dni. U mňa sa tak ešte stále nestalo, ešte neprišla situácia, ktorá by mi náladu pokazila na viac ako pár minút. Nepopieram, že každodenný život je omnoho náročnejší ako doma, ale je to skvelý pocit môcť si každý večer povedať, že som dnes zdolala ďalšie výzvy a prekonala samú seba. Je super pozorovať na sebe zmeny, ktoré považujem za pozitívne. Som tu mimoriadne spokojná a mám sa naozaj parádne. Ak bude aj zvyšok môjho pobytu taký dobrý ako jeho začiatok, bude sa mi odtiaľto odchádzať naozaj ťažko.

Katarína Marčeková