Ako sa darilo Davidovi na jeho AFS programe vo Švajčiarsku sa dočítate v jeho článku (článok je v originálnom znení).
Ahojte, moje meno je David a strávil som rok na výmennom pobyte vo Švajčiarsku. Moje hlavné motívy boli naučiť sa nemčinu, spoznať novú kultúru a nových ľudí. Býval som približne 20 minút od Bernu, v malom meste Burgdorf.
Po príchode ma prišla čakať hostiteľská rodina na letisko v Zürichu a môj prvý kultúrny šok bol, že sme išli celá rodina spolu z letiska vlakom. Jedna z hlavných vecí, ktoré som si na Švajčiarsku všimol, je, že vlakmi necestujú iba študenti, ale úplne všetci. A to, čo sa hovorí o tom, že sú Švajčiari skoro vždy presní, je naozaj pravda.
Prvé týždne v škole boli ťažké, pretože všetko bolo v nemčine a ich systém známkovania, ale aj písomiek, bol iný. Ľudia sú na začiatku skôr takí uzavretejší a nie každý sa hneď otvorí a chce spoznávať nových ľudí. Preto by som povedal, že nájsť si tam kamarátov je náročnejšie, ale keď sa človek snaží, postupom času to príde.
Ďalším šokom pre mňa bolo, že Švajčiari jedávajú obed doma. Každý ide k sebe domov, naobeduje sa s celou rodinou, pretože majú približne jednu hodinu obedovej prestávky, a potom sa vrátia naspäť do školy. Niekedy škola trvá až do 17:30, na čo som nebol veľmi zvyknutý. Skoro každý študent chodí do školy buď pešo, alebo na bicykli.
Pre Švajčiarov je rodinný život veľmi dôležitý a často počas víkendov chodia niekam do hôr na turistiku alebo sa napríklad kúpať do riek či jazier. Veľkou súčasťou života mnohých Švajčiarov je šport a pohyb. Ja som počas víkendov spoznal veľkú časť Švajčiarska, pretože sme často chodievali na výlety do rôznych častí krajiny.
Po približne troch mesiacoch som konečne začínal aspoň trochu rozumieť švajčiarskej nemčine. Je veľmi odlišná od klasickej nemčiny, ale aj na ňu sa dá postupom času zvyknúť. Treba sa hlásiť na veľa možností, ktoré vám dávajú v škole, ale aj mimo školy. Či už sú to nejaké športy, spev alebo hocičo iné. Práve tam si človek vie najrýchlejšie nájsť kamarátov.
Vo Švajčiarsku sa začína škola už od začiatku augusta a okolo 20. septembra im začínajú trojtýždňové jesenné prázdniny. Tento čas som strávil s rodinou vo Švajčiarsku. Boli sme napríklad v taliansky hovoriacej časti krajiny alebo aj v známej dedine Zermatt, kde sme chodili na túry, a navštívili sme mnoho ďalších miest.
Všetko uteká veľmi rýchlo, pretože človek dostáva každý deň strašne veľa nových podnetov a často som bol večer úplne vyčerpaný, aj keď som nerobil žiadnu náročnú fyzickú aktivitu.
Myslím si, že november bol pre mňa prelomový a konečne som sa začal cítiť, že som tam doma. Našiel som si už svoje vlastné zázemie v rodine, v škole aj medzi kamarátmi. Chodieval som na basketbal aj box, kde som mal ďalších kamarátov.
Niekedy je ťažké prejsť touto časťou roka, pretože dni v škole sú dlhé a človek ide niekedy do školy za tmy a domov zo školy prichádza, keď je už opäť tma. V novembri sme boli s AFS ešte na výlete v Ženeve, kde sme navštívili centrálu OSN. Človek sa tam môže porozprávať s ďalšími študentmi, ktorí hovoria o svojich zážitkoch a problémoch, a uvedomí si, že každý sa nachádza vo veľmi podobnej situácii.
Často som chodieval aj pozerať futbalový klub YB v Berne. Človek sa ani nenazdá a už je december. Vtedy som napríklad išiel lyžovať s kamarátmi zo školy. Každý sme si zobrali voľno v škole a išli sme sa počas týždňa na jeden deň na otočku lyžovať.
Takisto som chodieval na vianočné trhy v Berne, ale človek musí chápať, že ceny sú tam vždy veľmi vysoké. Vianoce sa slávia v prítomnosti rodiny. Napríklad môj hostiteľský brat a babka hrali na hudobné nástroje a do toho sme spievali ich vianočné koledy.
Ďalším šokom bolo, že Švajčiari si dávajú na vianočný stromček reálne sviečky. Žiadne LED svetielka, pretože sa radi držia svojich tradícií.
Po Vianociach sme išli na týždeň lyžovať do Saas-Fee, kde sme strávili aj Silvester. Keď človek nastúpi naspäť do školy v januári, nie vždy sa mu tam úplne chce, najmä keď mne sa známky začali počítať až v druhom semestri. Aj počas januára sa však cez víkendy často chodievalo lyžovať.
Prvého februára sa im začínajú Skiferien, teda lyžiarske prázdniny, ktoré majú práve na to, aby išli na týždeň lyžovať.
V druhej polovici pobytu to bolo v škole náročnejšie. Známky sa mi už rátali a učitelia už tak neprihliadali na to, že som tam nový. Zároveň si však myslím, že druhá polovica pobytu bola omnoho lepšia, pretože som už poznal ľudí a na sto percent som tam mal vytvorenú rutinu, na ktorú si človek postupne zvykne.
S mojou hostiteľskou rodinou sme si už veľmi dobre rozumeli. Ja som vedel, čo odo mňa očakávajú, a oni zase vedeli, čo môžem očakávať ja od nich. Cítil som sa, že som si našiel svoju druhú rodinu.
V marci sme mali na škole ples, čo bola tiež super zábava. Zaujímavé bolo, že na školskej akcii podávali alkohol, napríklad pivo a víno, pretože vo Švajčiarsku je to legálne od 16 rokov, z čoho som bol prekvapený.
Ako voliteľný predmet som si vybral šport a na konci roka sme išli na výlet v rámci tohto predmetu. Boli sme na majstrovstvách sveta v bedmintone v Bazileji.
V apríli boli ďalšie dva týždne prázdnin a vtedy sme boli týždeň v Taliansku. Je celkom typické, že Švajčiari, keď sa začne otepľovať, často cestujú na dovolenky do Talianska, Nemecka alebo aj do iných krajín.
Práve niekedy v apríli si človek uvedomí, že už nemá veľa času, a začne mu byť ľúto, že bude musieť ísť domov.
Posledné dva mesiace boli fakt najlepšie z celého pobytu. S kamarátmi sme chodievali skoro každý druhý deň hrávať plážový volejbal a chodili sme do baru pozerať majstrovstvá sveta vo futbale. Raz sme dokonca museli vstať o štvrtej ráno a celé mesto bolo plné Švajčiarov, pretože hrali zápas.
Na úplnom konci som sa snažil ešte čo najviac si užiť čas, ktorý mi zostával. Chodieval som na túry so spolužiakmi a s rodinou sme sa ešte išli kúpať do rieky v Berne, čo je veľmi známa vec vo Švajčiarsku.
O Švajčiarsku sa hovorí, že je to krajina čokolády, syra a hôr. Po tom, ako som tam však strávil celý rok a nahliadol som do ich každodenného života, som zistil, že Švajčiarsko má oveľa viac čo ponúknuť. Má veľa skrytých pokladov, ktoré človek postupne počas študijného pobytu objavuje.
Tento rok ma naučil samostatnosti, ale aj tomu, ako pristupovať k iným ľuďom a byť viac otvorený ľuďom z iných kultúr. Veľmi mi pomohol aj s nemčinou a hlavne mi dal druhú rodinu, na ktorú sa môžem vždy spoľahnúť a bude mať vždy miesto v mojom srdci.