Ak by sa mal Timotej znova rozhodnúť, či sa zúčastní AFS programu, neváhal by ani sekundu. V jeho článku sa dočítate prečo (článok je v originálnom znení).
Odletieť na jeden rok cez polovicu zemegule za niečím novým znie celkom šialene. Až na letisku, ako som sa lúčil s rodičmi, som si uvedomil do čoho to vlastne idem. Všetko, čo som doteraz poznal a na čo som bol zvyknutý, zrazu zmizlo. No keby som mal takéto rozhodnutie pred sebou znova, neváhal by som ani sekundu.
Do štátu Minnesota som priletel začiatkom augusta 2025, a tak som mal trochu času zorientovať sa, kým začne škola.
Týždeň po mojom príchode som sa prihlásil to školného tímu na cezpoľný beh. Na začiatku som sa obával ako to dopadne, keďže na Slovensku som pravidelne nebehával a bál som sa, že si nenájdem kamarátov. No nakoniec sa ukázalo, že to vôbec nebolo tak. Ani zďaleka. Američania sú veľmi milí a nápomocní a rýchlo som takto spoznal väčšinu svojich amerických kamarátov, s ktorými som sa rozprával celý pobyt a aj dnes po návrate domov. Páčilo sa mi to natoľko, že som sa kvôli tomu pridal aj do školského plaveckého tímu a školského volejbalového tímu.
Americkí kamaráti ale nie sú jediní kamaráti, ktorých som si našiel. Vďaka AFS som mal v našej lokálnej AFS skupinke možnosť spoznať ďalších medzinárodných študentov z krajín ako je napríklad Turecko, Francúzsko, Pakistan alebo Nemecko. Rozprávalo sa mi s nimi najjednoduchšie, pretože všetci sme si prechádzali podobnou skúsenosťou. Mimo školy som s nimi trávil asi najviac času. Nikdy som si nemyslel, že by som mohol mať kamarátov doslova po celom svete.
S mojou hostiteľskou rodinou sme dosť často cestovali. Vďaka nim som mal možnosť vidieť miesta ako je Grand Canyon, Mount Rushmore, Chicago. Mohol som surfovať v Tichom oceáne v Los Angeles. Ukázali mi ako žijú Američania a boli mi oporou každý deň počas môjho pobytu. Mohol som sa s nimi rozprávať naozaj o čomkoľvek a vždy mi boli nápomocní.
Amerika sa vyznačuje aj svojím vlastným školským systémom, ktorý je veľmi odlišný od toho nášho slovenského. Každý žiak si tvorí svoj vlastný rozvrh s tým, že okrem povinných predmetov majú na výber aj mnoho voliteľných predmetov. Predmety ako fotografovanie, investovanie, varenie, grafický dizajn alebo lietanie s dronmi je len pár predmetov, ktoré tamojší žiaci mali na výber a mňa veľmi prekvapili.
Školské akcie ako Prom alebo Homecoming sú dôležitou súčasťou školského života tak isto, ako všetko ostatné. Tieto akcie spájajú ľudí v škole a prehlbujú school spirit. Na začiatku roka býva Homecoming. Je to niečo ako naša imatrikulácia na privítanie nových prvákov, organizuje sa tzv. Homecoming game čo je futbalový (americký futbal) zápas proti inej škole. Atmosféra je vždy úžasná a veľmi rýchlo som sa tu zoznámil s novými ľuďmi. Pred koncom maturitného ročníka sa organizuje Prom – školský ples, kde sa kamaráti spoločne zídu a užijú si večer spoločným fotením, tancom a večerou. Posledný maturitný ročník sa zakončuje tzv. Graduation Ceremony, kde si žiaci preberú diplomy a vyhadzujú do vzduchu tie štvorcové čiapky presne tak, ako vo filmoch.
Verejná doprava je v Amerike dostupná väčšinou len vo väčších mestách – v dedinách a po okolí by ste ju hľadali márne. Veľkým kultúrnym šokom bolo aj to, že všetci tam mali autá. Takmer úplne všetci, pretože miesta sú od seba často dosť vzdialené a mestá nie sú prispôsobené chodcom. S dopravou na rôzne miesta mi pomáhali moji hostiteľskí rodičia alebo kamaráti, ktorí mali vodičské preukazy už od 16 rokov. Občas som na kratšie vzdialenosti zašiel aj na bicykli.
Z pobytu som si odniesol oveľa viac ako som čakal. Spoznal som ľudí z krajín, o ktorých som počul len v učebniciach a zažil som miesta a veci, ktoré som videl len vo filmoch. Ukázalo mi to, že domov nie je len tam, kde som sa narodil, ale aj tam, kde si ho urobím – kľudne aj na druhej strane sveta v krajine s neznámou kultúrou a jazykom. Táto skúsenosť na vďaka rôznym prekážkam naučila veľa a budem si kúsok z nej nosiť stále so sebou každý deň.
Na začiatku sa zdá, že najťažšie je odísť z domu, no vtedy viete, že o rok sa vrátite. Mne bolo najťažšie odísť z Minnesoty, pretože som nevedel, kedy sa vrátim. No dúfam, že niekedy určite áno.