Vďaka kráse prírody v Írsku začal Timotej pravidelne behávať. V jeho článku (článok je v originálnom znení) sa dozviete či s týmto koníčkom pokračuje aj po svojom návrate na Slovensko a čo všetko sa počas jeho pobytu naučil.
Keď som prvýkrát vystúpil z lietadla v Írsku, mal som v sebe zmes nadšenia aj neistoty. Vedel som, že ma čaká pol roka v úplne inom prostredí, no až na mieste mi došlo, aká veľká zmena to bude. Nová krajina, noví ľudia, iný školský systém aj každodenný život. Postupne som si však uvedomil, že práve tieto zmeny ma posunú najviac.
Počas pobytu som vystriedal tri hostiteľské rodiny. Nebolo to vždy jednoduché, no dnes to vnímam ako jednu z najdôležitejších skúseností. Naučil som sa prispôsobiť, otvorene komunikovať a riešiť situácie s väčším pokojom. Veľkou oporou mi boli koordinátori, nielen moja lokálna koordinátorka v Írsku, ale aj koordinátori zo Slovenska. Vždy, keď som potreboval radu alebo podporu, vedel som, že sa mám na koho obrátiť. Táto istota je v zahraničí na nezaplatenie.
Raz do týždňa sme chodili na výlety spolu s koordinátorkou a ďalšími medzinárodnými študentmi. Práve tam vznikli priateľstvá, ktoré pretrvávajú dodnes. Mal som možnosť zažiť aj tzv. double placement, teda zdieľať rodinu s ďalším zahraničným študentom. V mojom prípade to bol Nemec Jakob. Veľmi rýchlo sme si sadli a dnes už plánujeme spoločný letný výlet po Nemecku. Takéto nečakané spojenia robia celý pobyt ešte výnimočnejším.
Írsko ma prekvapilo aj školským systémom. Študenti si vyberajú štyri predmety, ku ktorým majú povinnú angličtinu a matematiku. Hodnotenie je postavené najmä na veľkých skúškach v novembri a v máji a konečná známka závisí práve od ich výsledku. Zaujímavé pre mňa bolo aj to, že existujú čisto chlapčenské a čisto dievčenské školy, hoci sú tam aj zmiešané. Keďže väčšina populácie je katolícka, v niektorých rodinách je prirodzenou súčasťou života aj nedeľná omša.
Zo začiatku som mal obavu, či si nájdem írskych kamarátov. Nevedel som, ako ma prijmú. Postupne som však zistil, že ak je človek otvorený a snaží sa komunikovať, priateľstvá si určite vytvorí. Veľmi mi pomohlo aj to, že som sa výrazne zlepšil v hovorovej angličtine. Jazyk som ovládal už predtým, no každodenná komunikácia ma posunula na úplne inú úroveň. Vďaka tomu bolo nadväzovanie vzťahov prirodzenejšie a jednoduchšie.
Ak má niekto rád prírodu, Írsko si zamiluje. Zelené lúky, pastviny a úzke cestičky ma motivovali začať pravidelne behať. Beh sa stal mojím koníčkom práve tam a venujem sa mu dodnes. Okrem toho som veľa cestoval – navštívil som Dublin aj Galway a silným zážitkom bol aj pobyt na Achill Islande, kde sa dá surfovať. Každé miesto malo svoju jedinečnú atmosféru.
Treba však rátať aj s praktickými rozdielmi. Verejná doprava nie je taká častá ako na Slovensku a domy sú často roztrúsené vo väčších vzdialenostiach od seba. Človek sa niekedy musí spoľahnúť na hostiteľských rodičov alebo využiť taxík. Počasie je tiež iné – viac prší a teploty sú počas roka miernejšie, s menšími rozdielmi medzi letom a zimou. Neznamená to však, že tam stále prší; zažil som aj celé týždne plné slnka.
Šport je pre Írov veľkou súčasťou života. Populárne je ragby, gaelský futbal aj klasický futbal a je cítiť, že šport spája komunity a ľudí.
Tento pobyt mi dal omnoho viac, než som očakával. Naučil som sa samostatnosti, zodpovednosti a získal som väčšie sebavedomie. Musel som si veľa vecí vybavovať sám, čo ma prinútilo dospieť. Aj keď sa objavili prekážky, každá z nich ma niečo naučila. Som veľmi vďačný za túto skúsenosť, otvorila mi dvere do sveta, priniesla mi priateľstvá po celom svete a skúsenosti, z ktorých budem čerpať ešte dlhé roky.