Rodičia Bohdana v článku píšu o mobilite svojho syna (článok je v originálnom znení).
Náš syn je študentom bilingválneho 5-ročného gymnázia, minulý rok sa prihlásil do projektu mobility Erasmus do Talianska. Tuto krajinu miloval, často sme Taliansko navštevovali počas letných rodinných dovoleniek.
V rámci prípravy náš syn navštevoval hodiny taliančiny a absolvoval školenia v sídle organizácii „Intercultura Slovakia“. Školenia mali aj rodičia, navyše obdržali sme špeciálny „manuál pre rodičov“, ktorý nám výrazné pomohol zvládnuť emócie a strachy. Niekoľko týždňov pred odchodom syna dostali sme informácie o hostiteľskej rodine (ich záľuby a životný štýl, miesto bývania), mali sme aj on-line stretnutie. Podobné stretnutia boli veľmi dôležite pre nás, rodičov, pred odchodom dieťaťa v podstate do „neznáma“.
Prvá skúška dospelostí nášho syna čakala na letisku vo Viedni, kde po prvý krát sám prechádzal letiskovú kontrolu. Po prílete do Rímu absolvoval školenie v lokálnom sídle organizácii, následne vlakom cestoval do malého mestečka na severe Talianska, kde ho stretla nová rodina.
Prvé dní adaptácii boli dobré, avšak stresujúce pre syna. Stretol veľa nových ľudí. Zoznámil sa s novou školou. S hostiteľskou rodinou mal dobré vzťahy, neskôr však pravdepodobne došlo k únave z obidvoch strán. O množnom podobnom vývoji boli sme upozornení v manuáli.
Po 3 mesiacoch bývania, v zaujme všetkých strán, Intercultura sa rozhodla premiestniť nášho syna do inej rodiny – bol to manželský pár s úžasným extrovertne – talianským prístupom. Nová rodina bola veľmi milá k nášmu synovi, navyše ho zobrali k moru na dovolenku. Silnú podporu syn cítil aj zo strany talianskych dobrovoľníkov projektu.
Aj doteraz si udržiava kontakt s hostiteľskou rodinou, našiel si priateľov z celého sveta, zažil rôzne dobrodružstvá, porovnal život v rôznych krajinách, rodinách, školský systém. Verím, že mu tato skúsenosť veľmi prispeje do budúcna – v zmysle tolerancii multinacionality, názorov, náboženstva, zvykov atď. Zistil, aký je odlišný život v krajine počas dovoleniek a rutinného života v nej. My, rodičia, sme sa uistili, že náš syn je samostatný, zodpovedný a odolný voči rôznym situáciám.
Ďakujeme projektu Erasmus+ za poskytnutú možnosť, prajeme všetkým rodičom odvahu prežiť s vlastnými deťmi podobnú skúsenosť.