Vďaka ročnému AFS pobytu vo Švajčiarsku Matej objavil veľa svojich nepoznaných stránok (článok je v originálnom znení).
Rozhodnutie ísť na výmenný pobyt, prišlo veľmi dávno. Presne pred 5 rokmi, keď môj starší brat prišiel zo svojho polročného pobytu a vtedy som si povedal, že aj ja chcem zažiť niečo podobné. AFS skúsenosti v našej rodine už boli, zdravý rozum by povedal, že na druhýkrát to bude ľahšie, no opak bol pravdou.
Všetko prešlo veľmi rýchlo, od papierovačiek, pred odchodové sústredenie, lúčenie sa až po môj odlet, ktorý bol naplánovaný na 20. augusta. Neletel som sám, ale ešte s jedným študentom. Vďaka Bohu za to, aspoň som nebol na ten chaos na letisku sám. Leteli sme do jednej z najdrahších ale zároveň najkrajších krajín. Do krajiny syrov, čokolády, hodiniek… do Švajčiarska. Švajčiarsko som si vybral kvôli jazyku, ale aj kvôli tomu, že človek tu nájde naozaj všetko. Zo severu cez veľkomestá ako Zürich, Bern, Alpy až po južné jazerá.
S rodinou som sa už poznal, keďže sme si písali už mesiac pred mojím odletom, žiadny stres som pri nich nemal, ten prišiel až neskôr. Rozumeli sme si hneď od začiatku. Boli vegetariáni, tomu som sa musel prispôsobiť, tak som rok na stole videl iba šalát, ryžu a zemiaky. Mal som dvoch bratov, čiže o zábavu bolo postarané, nezhody neboli žiadne a ak aj boli, tak sme si ich vydiskutovali, alebo s bratmi vyhádali, ale vždy sme našli kompromis. Sme stále v kontakte a od môjho návratu som ich už bol raz navštíviť a v lete 2023 prídu po prvýkrát na Slovensko. Väčší stres prišiel v pondelok, v môj prvý deň v škole. Bál som sa, že do triedy nezapadnem a nebudem ničomu rozumieť… Učiteľka, ktorá má na starosti výmenných študentov mi hneď ráno vysvetlila nový rozvrh, kde nájdem triedy a podobne. Povedala, že ak niečomu nebudem rozumieť, treba sa spýtať. Verte mi, že som rozumel asi každému druhému slovu. Po pár minútach som sa konečne odvážil povedať, že som nerozumel slovu ,,Schwierigkeiten” ona odpovedala po slovensky: ,,to sú ťažkosti.” Naozaj vedela po slovensky, zbytok rozhovoru bol už iba v slovenčine a môj host otec vedľa mňa mal z toho toľko, čo ja na začiatku, nič. Moja trieda bola úžasná, spolužiaci boli veľmi nápomocní a učitelia tak isto.
Je veľmi dôležité, aby ste sa počas pobytu obklopovali ľuďmi a našli si nejaké hobby. Po pár týždňoch som začal hrávať futbal v dedine, kde som býval. Spoznal som ďalších nových ľudí a nemčina sa mi zdokonaľovala každým dňom. Vo februári tohto roku mali futbalové sústredenie v Barcelone, kam zavolali aj mňa. Nevideli sme sa asi 8 mesiacov a bolo veľmi príjemné znovu všetkých vidieť.
Počas svojho pobytu som mal veľmi veľa voľného času a snažil som sa ho zmysluplne vypĺňať. Cez zimu som chodieval lyžovať s ostatnými výmennými študentmi, z viacerých krajín. Často sa stávalo, že sme sa až v piatok večer rozhodli, kam pôjdeme. V sobotu som mal budík o 5:00 a o 5:30 mi už išiel vlak, o 8:00 sme boli už na svahu a lyžovali až do 16:30, o 17:30 išiel vlak a o 20:00 som bol doma.
Na Slovensku nepredstaviteľné a pre tých, ktorí to nezažili asi nepochopiteľné, ale bolo to úžasné a s takou radosťou som nikdy o piatej ráno nevstával. Nedá sa všetky moje zážitky zhrnúť na jeden papier, veľmi veľa z nich sú až neuveriteľne pravdivé. AFS mi dalo niečo neopísateľné, dalo mi život v jednom roku, nový začiatok. Švajčiarsko otvorilo veľa stránok môjho ja, ktoré som dovtedy nepoznal. Začal som mať na veci iný názor, či už to bola politika, ktorá vo Švajčiarsku funguje naozaj výborne. Za jeden rok som sa naučil jazyk, ktorý sa iní učia v škole 10 rokov. Nebojím sa komunikovať s cudzími ľuďmi a povedať si svoj názor, ale to najdôležitejšie, čo mi AFS dalo, sú zážitky a spomienky, ktorých je nespočetne veľa. Ako dobrovoľník sa snažím vrátiť AFS zlomok toho, čo dali oni mne.
Doteraz nechápem ako 1 rok môže prejsť tak rýchlo. Prvé dni som si vyčítal, načo som sem išiel, veď predsa rok tak dlho od rodiny a priateľov nevydržím. Verte mi, že by som vydržal aj 2 roky. Každý sa ma pred odchodom pýtal, či sa teším domov, vždy som odpovedal rovnako: ,,Jasné, že áno, ale keby mám na výber, tak si vyberiem Švajčiarsko.” Zostal by som tam dodnes. AFS mi naozaj dalo niečo nezabudnuteľné, ale bez rodičov, ktorí mi to umožnili a po celý rok ma podporovali, by som to nezvládol. Ak máte možnosť ísť niekam do zahraničia, tak neváhajte ani sekundu a choďte, rodina a praví priatelia na vás s úsmevom a očakávaniami počkajú.