Rodina Kršková sa rozhodla hosťovať po tretí krát. Aká bola ich skúsenosť sa dočítate v ich zhodnotení (článok je v originálnom znení).
Pracujem v korporáte a jedno leto, cez prázdniny, prišla ponuka, zúčastniť sa výmenného pobytu pre deti zamestnancov. Bohužiaľ, prihlásila som sa len ja, takže výmena saneuskutočnila. Z AFS mi však koncom prázdnin zavolali, či sa nechceme zapojiť do hosťovania zahraničného študenta. Dohodli sme sa s manželom a našimi troma deťmi, že to skúsime.
Prvá bola Raquel zo Španielska. Mali sme obavy, a tak sme sa dohodli, že to skúsime iba na 3 mesiace. Jej obrovský kufor stál 3 mesiace v izbe, až kým sme Raquelke povedali, nech ho šupne do pivnice, že u nás zostane celý rok. Doteraz si pamätám jej úsmev. Radi chodievame na výlety a toto nás motivovalo ešte viac, hľadať zaujímavé miesta a udalosti, kam by sme vyrazili a Raquelke niečo zo Slovenska ukázali. V piatky sme chodievali hrať s deťmi futbal. Pamätám si, ako preplietla nohami a od chrbta strelila gól do brány. Keď nám padla sánka, iba pokrčila plecami, “som Španielka“. Zapadla medzi nás, akoby bola naša. Rozumela nášmu humoru. A po roku ma zaskočilo, aký som cítila smútok, akoby mi odchádzalo vlastné dieťa.
O rok odišiel náš Martin na ročný pobyt do Nemecka. Viacero našich známych prijalo študenta z AFS, lebo sa im páčila naša skúsenosť a „na dušičky“ k nám prišla Chiara z Talianska, pre ktorú AFS potrebovalo výmenu hostiteľskej rodiny. Naša, vtedy asi 10 ročná Viki, sa na ňu hneď vrhla s fotkami a so slovami: “Musím využiť celý čas, nebudem sa hanbiť ako pri Raquel“. Chiara bola veľmi cieľavedomá. Ona sama chcela prísť na Slovensko a učiť sa slovenčinu. Aj dnes premýšľa, že by si prišla dorobiť štátnicu zo slovenčiny. V rámci poznávania kultúr sa ponúkla, že nám uvarí slimáky, že jej teta to robí. Nachytali sme v záhrade slimáky, dali do múky, aby sa prečistili. Nakoniec sme ich nejedli, ale slimáky ktoré ušli, ukryté kadetade po kuchyni, sme objavovali aj o mesiac. Navštevujeme sa dodnes a veľmi sa na tieto stretnutia tešíme.
Dve deti nám už vyrástli a odišli z domu. Býva s nami iba Viki. A do tohto, spolovice prázdneho, domu k nám v septembri prišla Malena zo Španielska. Bola veľmi vyplašená, ale zároveň odhodlaná všetko zvládnuť. Prekvapilo ma, že nech som sa jej spýtala čokoľvek, či chce niekam ísť, niečo robiť, vždy prejavila záujem. Vedeli sme, že 3 mesiace ubehnú rýchlo, tak sme sa snažili spoločný čas využiť naplno a častokrát sme išli iba my traja, bez našich detí.
Všetky tieto skúsenosti nám niečo dali. Veľa krásnych spomienok a citlivých chvíľ, ktoré trvajú dodnes. Spoznali sme veľa zaujímavých ľudí medzi hostiteľskými rodičmi, inými zahraničnými študentmi alebo spomedzi ľudí z AFS. Hosťovanie môžem každému iba odporučiť.