Rodina Repová po tom, čo zvažovali svoju dcéru poslať do zahraničia, ale z toho upustili, rozhodli sa pre hosťovanie. Aká bola ich skúsenosť sa dočítate v ich článku (článok je v originálnom znení).
Celý nápad hosťovania zahraničného študenta u nás vznikol na základe toho, že dcéra pomáhala AFS agentúre ako dobrovoľníčka. Dokonca sme sami zvažovali dcéru poslať do zahraničia, ale z toho sme nakoniec upustili. Ale keďže nešiel „Mohamedán k hore, tak si dal horu doniesť až domov.” Bolo to naše prvé hosťovanie a tak sme prirodzene zvažovali hosťovať iba kratšie obdobie, 3 alebo 5 mesiacov.
Boli sme nesmierne milo prekvapení úrovňou prípravy celého procesu. Agentúra poctivo spracovala administratívu a pripravila študenta. Dopredu nás informovali o všetkom, čo sa bude diať a aké budú naše povinnosti. Aj počas doby, keď už u nás bola zahraničná študentka, tak sme boli veľmi spokojní s tým, ako sa agentúra o študentov stará. To nám samozrejme veľa vecí uľahčilo a boli víkendy, kedy sme si mohli aj od seba oddýchnuť. A na druhej strane sme sa aj niekoľkokrát zapojili do spoločnej akcie či výletu na zaujímavé miesta Slovenska spolu s ďalšími rodinami. Porozprávali sme sa a povymieňali si skúsenosti. Celkom sme boli prekvapení, keď sme sa stretli s rodinami, ktoré hosťujú študentov už niekoľko rokov. Stalo sa to pre nich skôr až poslaním. Takéto situácie človeka nabíjajú pozitívnou energiou.
Keďže sme s manželkou pracovne veľmi vyťažení, tak určite pomohlo, že naša študentka bola samostatná, svedomitá, slušná a školu mala neďaleko od domu. Rýchlo sa adaptovala a okamžite získala priateľov v miestnej škole, s ktorými mohla tráviť voľný čas. Myslím si, že ani ona a ani my sme nezažili dolnú krivku grafu emócií, ako sa to vo väčšine prípadov deje po niekoľkých týždňoch. U nás pozitívna eufória trvala takmer do konca jej pobytu a možno by ostala až do posledného dňa, až tak, že by sme zbúrali všetky známe štatistiky. Bohužiaľ bol záver okorenený odchodom starého rodiča, úrazmi nás oboch hosťovských rodičov a dokonca ešte aj strýka. Keď od nás študentka odchádzala, tak sme mali doma lazaret, obväzy a barle. V živote sa dejú aj takéto veci a nakoniec aj takáto skúsenosť človeka obohatí. Život musí ísť ďalej a s odstupom času sa pamätajú len pekné veci. Netreba sa báť, že sa niečo stane, že niečo by mohlo byť dôvodom, prečo nikdy neprivítať študenta alebo že nejaký úraz alebo rodinná udalosť by zmarila celý pobyt. Verím, že našu študentku to nijak neobmedzilo. V tom čase už bola plne samostatná. Stretávala sa so svojimi priateľmi, mala aj mnoho povinností v škole a aj programu s agentúrou.
Zažili sme spolu veľa pekných výletov a športových výkonov. Pomohlo aj to, že sme si vyberali študenta, s ktorým sme mali niečo spoločné. Turistiku, šport, beh a lyžovanie, ale aj spev. Tak sme spolu mali niekoľko turistických výletov a dokonca aj veľkú lyžiarsku dovolenku. Hostiteľská mama a sestra si navždy uchová krásne spomienky na tieto spevácke zážitky. V neposlednom rade obohatila naše praktické skúsenosti s angličtinou a francúzštinou, čo sme veľmi privítali. S dcérou pravidelne navštevovali hudobný krúžok a teda niekoľko veľmi milých domácich speváckych zážitkov u nás nechýbalo, ako aj malý koncert v záujmovom centre. Po večeroch spolu piekli a pozerali seriály. S hosťovskou mamou všetky tri spolu chodievali cvičiť, z čoho majú pekné spomienky.
Veľmi milo na nás pôsobilo, aký mala záujem o širokú rodinu. O strýkov a tety a ich malé deti, s ktorými ostala aj po návrate domov chvíľu v kontakte. Aj oni na ňu doteraz veľmi radi spomínajú a tešíme sa, že sa možno v októbri znova stretneme. Tiež nám dobre padlo, že neodmietla žiadnu stravu. Napriek prvotnej informácii, že je prieberčivá stravníčka, tak neohrnula nos nad ničím, a objavila nové chute a jedlá.