Kostrická príroda učarovala Viktorovi počas jeho AFS pobytu (článok je v originálnom znení).
Na pol roka som odišiel na študijný pobyt do Kostariky. Už od začiatku som vedel, že ma čaká úplne iný svet, ale až keď som tam prišiel, uvedomil som si, ako veľmi sa život v Latinskej Amerike líši od toho, čo poznáme na Slovensku. Iná kultúra, iný rytmus dňa, iný pohľad na život.
Najsilnejším zážitkom bola určite príroda. Kostarika je plná zelene, hôr, pralesov a pláží. Vďaka mojej hostiteľskej rodine som mal možnosť navštíviť množstvo prírodných rezervácií, kúpať sa v oceáne na rôznych miestach a precestovať krajinu od severu až po juh. Človek má pocit, že kdekoľvek sa otočí, vždy ho čaká niečo nové.
Moja hostiteľská rodina bola kľúčová. Od prvého dňa ma prijali medzi seba, ako keby som bol ich vlastný. Pomáhali mi s každodennými vecami, učili ma jazyk aj miestne zvyky a ukázali mi život, aký by som ako turista nikdy nepoznal. Postupne som si vytvoril aj množstvo priateľstiev, ktoré sú pre mňa dnes rovnako dôležité ako tie doma.
Študoval som na kresťanskej škole a to bola skúsenosť, ktorá ma veľmi prekvapila. Vidieť vieru nielen medzi dospelými, ale aj medzi mladými, bolo pre mňa nové. Pre nich je Boh súčasťou každodenného života. Často som počúval od spolužiakov aj učiteľov pripomienku, že Boh je stále tu, že je prítomný v bežných chvíľach. Nebolo to len o formálnych modlitbách, ale o postoji, ktorý si niesli všade so sebou. Pre mňa to bol zaujímavý pohľad a otvorilo mi to oči aj v tom, ako sa dá prežívať viera.
Veľmi veľa pre mňa znamenali aj ostatní výmenní študenti. Prežívali sme podobné veci – prvotné šoky, učenie sa jazyka, zvykanie si na nové prostredie. Časom sme sa stali dobrými priateľmi a vytvorili si medzi sebou silné puto. Ku koncu pobytu sme sa už cítili istí, poznali sme kultúru aj prostredie natoľko, že sme cestovali sami a zvládali veci bez problémov.
Pred odchodom som mal v hlave rôzne stereotypy o Latinskej Amerike, často spojené s nebezpečenstvom. Počas celého pol roka som však nemal ani jednu negatívnu skúsenosť. Nikdy som sa necítil ohrozený, práve naopak – vždy som mal okolo seba ľudí, ktorí mi pomáhali.
Z Kostariky som si odniesol spomienky, ktoré si budem niesť celý život. Priateľstvá, rodina, výlety a každodenné malé zážitky – to všetko vo mne zostane. Pobyt mi ukázal, že aj krajina, ktorá je nám vzdialená nielen kilometrami, ale aj kultúrne a hodnotovo, sa môže stať na čas domovom.
Je to skúsenosť, na ktorú nikdy nezabudnem. Dal mi nový pohľad na svet aj na mňa samého. A viem, že raz by som sa do Kostariky veľmi rád vrátil.