Jacopo zažil na Slovensku svoj AFS pobyt, ktorý ho radikálne zmenil (článok je v originálnom znení).
Čo iné môžem povedať, ako to, že môj pobyt bol a vždy bude rokom, ktorý ma radikálne zmenil! Priniesol na svetlo moje nové črty, pomohol mi napraviť tie, ktoré som nemal rád a pochopil som, že existujú veci, ktoré by sa na nás nemali meniť, pretože sú jedinečné a krásne, aj keď sa nám to nezdá. Je to silný zážitok, nech už idete kamkoľvek, pretože s novými ľuďmi nadviažete nové puto, ktoré ste nikdy nezažili – je nerozlučiteľné a bude pokračovať aj na konci programu. Miesto, kde zostanete na dlhé obdobie, ktoré sa stane vaším druhým domovom a ľudia okolo vás druhou rodinou. Odišiel som trochu neistý, kam pôjdem, koho stretnem, aké dobrodružstvá zažijem, ale aj toto je podľa mňa krásne. Aj keď je Slovensko európsky národ, relatívne blízky Taliansku, kultúrne rozdiely sú obrovské – od spôsobu myslenia, vyjadrovania a správania. Je naozaj pekné cestovať v cudzej krajine a rozumieť veciam, ktoré vidíte, napr. prečo boli postavené určité pamiatky, význam toho, čo čítate alebo počujete. Ale ešte krajšie je, naučiť sa novú kultúru výmenou za niečo iné, dávaním a prijímaním, kde sú obe strany hlboko obohatené. Počas roka som nadviazal veľa priateľstiev s ľuďmi v mojom veku, v škole aj mimo nej, s ostatnými AFS študentmi, ktorí prišli na Slovensko a boli v rovnakej situácii ako ja, preto sme sa navzájom reflektovali a v núdzi si pomáhali smiechom, žartovaním a predovšetkým absolvovaním našej cesty, ktorá nás formovala a viedla k hodnotám láskavosti, otvorenosti a pochopenia, bez súdenia. Pochopenie cudzej kultúry vám tiež pomáha lepšie porozumieť svojej vlastnej, všímať si veci, ktoré boli považované za samozrejmé, nevediac, prečo také boli, ale ktoré boli považované za isté a nemenné, bez toho, aby sme si kládli otázky, alebo o nich pochybovali. Som vďačný AFS za to, že mi umožnili prežiť toto dobrodružstvo, ktoré vo mne zanechalo veľa – od večerov strávených pozeraním filmu s hostiteľskou rodinou, výletov do okolitých krajín s ostatnými výmennými študentmi až po vyučovanie v škole. A nevzdal som to ani pri dlhých cestách vlakom do školy. Za to, aký som teraz, musím poďakovať všetkým ľuďom, ktorých som na svojej ceste stretol – od mojej kontaktnej osoby cez buddyho, spolužiakov z gymnázia, učiteľov, dobrovoľníkov z AFS až po svoju hostiteľskú rodinu, vrátane starých rodičov.