Alexandra postupne zhodnotila svoju polročnú individuálnu dlhodobú mobilitu v Belgicku flámskom (článok je v originálnom znení).
Moje meno je Alexandra a v roku 2025 som od programu Erasmus+ a organizácie AFS dostala výnimočnú príležitosť vycestovať na 6 mesiacov do flámskej časti Belgicka.
Pred mojím odletom, 3. januára, som o tejto malej krajine nevedela takmer nič. Nepoznala som ich kultúru, zvyky, tradície, a už vôbec som nerozprávala komplikovanou holandčinou.
V deň môjho príletu som bola ja i ďalší študenti privítaná personálom AFS na letisku v Bruseli a následne sme boli všetci prepravení na popríchodové sústredenie, ktoré sa tento rok konalo v Antverpách. Popríchodové sústredenie mi dalo možnosť rýchlo sa oboznámiť s novým prostredím a kultúrou, boli mi poskytnuté základné no zručné informácie a hlavne som mala možnosť spoznať ľudí z rôznych koncov sveta, ktorí sa vydali na túto, spočiatku strašidelnú, cestu tiež.
Môj 3. deň v Belgicku si ma do Antvérp prišla vyzdvihnúť moja hosťujúca rodina, ľudia, ktorí mi mali poskytnúť domov na nasledujúcich 6 mesiacov. Od prvého momentu boli neuveriteľne milí a ochotní pomôcť, so záujmom sa pýtali no i vrúcne odpovedali na moje otázky. Moja hosťujúca rodina pozostávala z mladého novomanželského páru a zopár domácich zvieratiek.
Nástup do školy a zvyk na úplne odlišný režim bol síce náročný, no nič z toho neľutujem, práve naopak. So školou som mala mierne problémy, ale ich riešenie mi prinieslo do života nespočetne veľa skúseností. Moja hosťujúca rodina tu bola stále pre mňa a vždy stála na mojej strane a bojovala za to, aby som si mohla môj pobyt v Belgicku užiť čo najviac.
Holandčina nie je ani v jednom z mnohých aspektov jednoduchým jazykom, no i napriek tomu som sa ňou naučila plynule hovoriť. Od začiatku som bola veľmi motivovaná a ambiciózna, čo najskôr som sa snažila tvoriť jednoduché vety a po pár týždňoch som prečítala svoju prvú knihu v holandčine. Moja vďačnosť patrí predovšetkým mojej hosťujúcej rodine, ktorá sa so mnou od prvých týždňov snažila čo najviac komunikovať v holandčine.
Bývala som v regióne Kempen, kde sme mali úžasný kolektív AFS študentov. Všetci sme si dobre rozumeli, spoznávali sme spolu naše okolie a učili sa nové zručnosti. Prežili sme spolu zopár sústredení a dokonca i výlet do Rotterdamu, kde sme sa všetci pevne zblížili.
Vo voľnom čase som venovala pozornosť hlavne učeniu sa holandčiny, trávila som veľa času s mojou hosťujúcou rodinou a kamarátmi, navštevovala som umeleckú školu i hodiny klavíra.
V Belgicku som si časom vybudovala druhý domov, nový život. S mojou hosťujúcou rodinou sme si sadli, vytvorili sme si viac než pevné puto. Onedlho sa mi tu narodí krstniatko, ich prvé dieťatko. Mám veľké šťastie, že teraz mám kamarátov roztrúsených vo všetkých rohoch sveta. A spomienky, ktoré som si tu vytvorila, mi už nikto nikdy nevezme.
Po šiestich mesiacoch sa mi odchádzalo s ťažkým srdcom a uslzenými očami, no všetky tie zážitky, skúsenosti, príležitosti a vybudované vzťahy sú teraz neodpustiteľnou súčasťou mňa. Ďakujem vám za túto krásnu príležitosť.