Jakub vo svojom článku píše ako mu AFS program otvoril oči pre rôznorodosť a krásu sveta (článok je v originálnom znení).

Keď som dostal príležitosť stráviť jeden rok v Taliansku pomocou štipendia VÚB, nevedel som, čo môžem očakávať. Moja cesta do tejto krajiny sa stala nesmierne vzrušujúcim dobrodružstvom, ktoré zmenilo môj pohľad na svet a naučilo ma mnoho o kultúre, jazyku a živote samotnom.

Na začiatku môjho programu som sa ocitol v malom meste na severe Talianska. Mestečko sa volalo Desenzano a nachádza sa na jazere Garda. Prvé zážitky boli také, ako keby niekto zvýšil jas a kontrast okolo mňa. Jazero Garda má dôležité miesto v mojom srdci. V slovníku však nemám takú kapacitu slov, aby som si vynachválil všetko tak, ako by som chcel.  Bola to pre mňa úplne nová skúsenosť – nová krajina, nový jazyk a nová kultúra. Prvým krokom bolo naučiť sa taliansky, čo bolo náročné, ale veľmi obohacujúce. Postupom času som zistil, že komunikovať v cudzom jazyku ma prinútilo byť trpezlivejším a otvorenejším voči novým veciam. Postupne som sa stával čoraz viac súčasťou miestneho spoločenstva a získaval priateľov. Stal som sa členom skautov, pri ktorých som si ešte viac zlepšil moju skúsenosť v Taliansku. Vďaka ním som mohol vidieť taliansku prírodu. Ako napríklad krásne Dolomity alebo nádherne jazerá v Lombardii. Dali mi taktiež možnosť pomáhať občanom Talianska, ktorí si to zaslúžili. Zistil som, že podstata dobrovoľníctva je skvelá!

Nemôžem ale zabudnúť na dve hlavné veci – rodinu a kuchyňu. Pred príchodom som mal stres, lebo ešte som nežil v inej rodine ako tej, v ktorej som sa narodil. Pre obidve strany to bola nová skúsenosť.  V skutočnosti som sa stresoval pre nič. Neviem, kto vtedy stál pri mne, ale mal som obrovské šťastie. Bola to skvelá rodina, ktorá ma hneď pochopila a prijala do svojho domu. Doteraz sme v kontakte, za čo som veľmi vďačný. Veľakrát som dostal otázku typu: “Kedy si sa cítil ako doma“? Tradične na túto otázku odpovedám, že v tú noc, keď som si najedený ľahol do svojej postele a uvedomil som si, že to jedlo bolo pripravené s láskou ku mne. Keď už hovorím o jedle, môžem spomenúť aj to, že mal som obavy. Nezvyknem veriť stereotypom, ale stereotyp o tom, že talianske jedlo je dobré, je fakt pravdivý. Talianska kuchyňa je najlepšia vec, čo som zažil!

Moje cestovanie nekončilo len na severe, ale pokračovalo po celej krajine. Vďaka ostatným hostiteľským rodinám v Taliansku, som mohol vidieť aj Sardíniu a Sicíliu. Vidieť inú časť Talianska mi pomohlo vidieť túto malebnú krajinu v iných farbách. Taliansko je obrovská krajina, keď zistíte, že každé mesto ma inú kuchyňu, iné nárečie, inú históriu a inú architektúru.

Môj rok v Taliansku bol plný vzdelávania, dobrodružstiev a osobného rastu. Naučil som sa nový jazyk, spoznal nových priateľov a zažil nespočetné množstvo nezabudnuteľných chvíľ. Táto skúsenosť ma zmenila ako človeka a otvorila mi oči pre rôznorodosť a krásu sveta. Bola to cesta, ktorá ma nesmierne obohatila a som vďačný za príležitosť spoznať Taliansko a jeho kultúru zblízka.