Rodina Kurucova sa rozhodla po vyslaní vlastných detí aj pre hosťovanie zahraničného študenta. Aká bola ich skúsenosť sa dočítate v ich zhodnotení (článok je v originálnom znení).

Sme päťčlenná rodina z Nitry a obidve naše staršie dcéry absolvovali výmenný pobyt cez AFS. Terezka bola v Írsku, Dorotka vo Wisconsine/USA a obe si priniesli veľmi veľa zážitkov a super skúsenosti. Preto sme sa rozhodli, aspoň sčasti vrátiť a privítať zahraničného študenta u nás doma. Tiež sme chceli získať skúsenosť z hosťovania a zároveň dať príležitosť spoznať Slovensko a život u nás, jednému mladému človeku.

Voľba na Soniu padla pomerne rýchlo a jasne, páčil sa nám jej záujem o pobyt v zahraničí vrátane Slovenska. Sonia je z ostrova Sardínia v Taliansku. Mala 17 rokov, keď prišla k nám na ročný pobyt. Videli sme sa dvakrát cez Skype pred jej príchodom, čo nám umožnilo spoznať aj Soniných rodičov.

Prvé stretnutie vo Viedni na letisku bolo trochu rozpačité, bola zjavne vo veľkom očakávaní ale zároveň veľmi nesmelá a hanblivá. Snažili sme sa ju naozaj začleniť do nášho rodinného života, rytmu, ale aj povinností, ktoré z pobytu v rodine vyplývajú. Začiatok musel byť náročný, nová krajina, ľudia, zvyky, jazyk a o pár dní na to aj nová škola, spolužiaci, predmety. Nebolo úplne jednoduché ani pre nás odhadnúť, ako začať so slovenčinou, kedy ju zapojiť viac a kedy nechať vydýchnuť zo školy.

Časom sme si našli cestu aj rytmus, učili sme sa talianske slová, aby sme povzbudili Soninu slovenčinu a naša najmenšia Agátka zase nasávala intenzívne angličtinu. Veľká škoda bola, že už od októbra, sa kvôli druhej pandemickej vlne, prešlo na online výučbu, čo Sonii značne sťažilo možnosť budovať si kontakty v školskej komunite. Zároveň to znamenalo stopku pre veľkú väčšinu krúžkov a obmedzenie voľnočasových aktivít, ktoré fakticky trvalo až do Veľkej noci. Snažili sme sa preto maximálne vynahradiť tieto možnosti stretnutiami v rámci rodiny, výletmi po Slovensku či pobytmi na chalupe.

Zo Sonii sa stal náruživý turista, napriek tomu, že si kupovala svoje prvé turistické topánky až na Slovensku a nikdy predtým na turistike nebola.

Užili sme si spolu sneh, ktorý predtým naživo nevidela, dlhé zimné večery a nekonečné lockdowny počas zimy, ale nakoniec zažila aj stretnutia s ostatnými AFS študentami, výlety po Slovensku aj do Viedne, zimnú turistiku, bicyklové výlety aj splav Hrona. Rodinné stretnutia, oslavy, pohreb našej 101-ročnej babičky aj prvé sväté prijímanie najmenšej dcéry. Oslávili sme jej 18-ku aj spoločne prekonali COVID. Spolu s nami fandila Petre Vlhovej a my sme spolu s ňou fandili talianskej kapele Maneskin, ktorá získala cenu Eurovízie.

Obľúbila si slovenské jedlá, halušky, pomazánky, polievky a zároveň nám pravidelne navarila výborné talianske delikatesy, lasagne, gnocchi, cestoviny a pripravila fantastické tiramisu.   

Rozhovorila sa v slovenčine, ale rozhodne sa zlepšila aj v angličtine a získala sebavedomie a skúsenosť. Veríme, že jej otvorí veľa dverí v budúcnosti.

Skrátka, stala sa členkou našej rodiny. Nie vždy to bolo úplne ľahké, najmä pre pandemickú situáciu, ale aj nás to veľa naučilo. O sebe samých, o našom životnom štýle, o tom, kde sú rozdiely a kde sú veci podobné alebo rovnaké. Naučilo nás, že niekedy je dobré spomaliť, ale aj ako riešiť problémy a situácie, ktoré sa predsa len riešia inak, keď sa nejedná o vlastné dieťa. Je to neoceniteľná skúsenosť, ktorú úprimne odporúčame.