Ako sa zmenil Paulin pohľad na dobrovoľníctvo píše vo svojom článku (článok je v originálnom znení).
Čo pre mňa znamená dobrovoľníctvo? Otázka, na ktorú je toľko možných odpovedí a zároveň sa na ňu tak ťažko hľadajú slová. Pre mňa osobne byť dobrovoľníkom znamená mnoho. Je to niečo, čo ma napĺňa robiť, baví a zanecháva vo mne pocit, že som pomohla niekomu z vlastnej vôle.
Už odmalička sa mi veľmi páčilo slovo dobrovoľník, či už v angličtine, kde sa to prekladá ako “volunteer” alebo aj v slovenských slovných spojeniach ako napríklad “dobrovoľný hasič”. Najprv som v tom videla rôzne možnosti dostať sa takto preč zo Slovenska a odrátavala som dni do mojich 18-tych narodenín, aby som mohla ísť pomáhať stavať domy po hurikánoch a tsunami do krajín tretieho sveta. Neskôr, keď som bola zase o kúsok staršia, pre mňa bolo dobrovoľníčenie o spoznávaní ľudí z celého sveta.
Avšak, keď som sa ako 17-ročná po návrate z pobytu rozhodla naozaj obuť do topánok dobrovoľníka, zistila som, že to nie je o mojich benefitoch, ale o tom, čo ja posuniem ďalej. Či už sú to moje vedomosti a skúsenosti, ktorými pomôžem vysielaným študentom aby sa lepšie adaptovali vo svojej hosťovskej krajine, alebo uľahčím návrat tým, čo sa z pobytu práve vrátili. Najkrajší je feedback, ktorý sa dostaví časom. Či už sú to ľudia, ktorí si ma pamätajú zo sústredení ako ich dobrovoľníčku, alebo samotné AFS, ktoré ma za odmenu, za celoročnú prácu zavolá na sústredenie pomáhať. Vždy mi tieto malé veci vykúzlia úsmev na tvári. Vďaka AFS sa nikdy necítim sama. Bez neho by som nepoznala toľkých skvelých ľudí z celého sveta, ale hlavne z môjho okolia, ktorí sú tu stále pre mňa. Aby som toto celé uzavrela – dobrovoľníctvo pre mňa znamená pomoc, lebo to čo odovzdám sa mi vždy vráti.