Maria píše aké bolo hosťovanie thajskej študentky June v ich rodine (článok je v originálnom znení).

Keď sme sa rozhodli hosťovať študentku June, pre mňa bola prvá najhoršia myšlienka, že ok, ale ako zvládneme rozlúčku po roku spoločného života? Ale postupne som si uvedomila, že ten rok je len začiatok.

Boli to asi najrýchlejšie mesiace v našom živote, my rodičia sme získali ďalšiu dcéru a deti ďalšieho súrodenca. Zistili sme, že aj napriek veľkým kultúrnym a spoločenským rozdielom dokážeme fungovať a zamerali sme sa viac na hľadanie rovnakých vecí a pochopenie rozdielov, pozitívne veci v Ázii aj priznanie si negatívnych v Európe. Svet sa stal trochu menším a už si vieme predstaviť aj cestovanie „do exotiky“, čo nás predtým nelákalo. Teraz už máme cieľ. Naučili sme sa jesť kvalitnú ryžu a vidieť Slovensko z pohľadu cudzincov.

Už máme odvahu poslať naše dieťa študovať do zahraničia. Naše deti okrem zdokonalenia sa v jazyku získali skúsenosti ako: podeliť sa, prijať ďalšieho súrodenca, pochopiť, riešiť konfliktné situácie.

Ešte nevieme, aká bude ich budúcnosť, ale rok s June ich veľmi ovplyvnil a aj keď si to zatiaľ až tak neuvedomujú, majú návod ako sa dá pochopiť aj nepochopiteľné :-). 

 
Maria Onráčková