Po svojom návrate z 10 mesačného programu zhodnotila svoju skúsenosť Gabika Kuteniscová (článok je v originálnom znení).

Školský rok 2013/2014 som ako výmenná študentka AFS žila v Nemecku v spolkovej krajine Baden-Württemberg neďaleko Karlsruhe. Odísť do zahraničia bolo to, čo som chcela. Bola som rozhodnutá a odhodlaná, pretože toto rozhodnutie bolo jedno z tých v živote, ktorého správnosť cítite až v kostiach. Keď vám niekto spomenie výmenný pobyt, inštinktívne si predstavíte mesiace bez rodičov, zábavu, voľnosť, spoznávanie nových ľudí, zbieranie zážitkov. Veľa z toho je pravda, no len málokto si predstaví tú ťažkú prácu výmenného študenta za tým. Aspoň ja som taká bola. O veciach ako kultúrny šok, nezlučiteľné kultúrne rozdiely čítame v časopisoch, vieme o nich, sú vedecky dokázané, no v skutočnosti, nevieme, kým nezažijeme. Mne sa to podarilo okúsiť hneď na začiatku môjho pobytu. Ťažké dni sa striedali s ťažšími a ja som dokonca pochybovala o mojom rozhodnutí. Čo ma držalo nad vodou? Ten nevysvetliteľný pocit, že sa za týmto všetkým musí skrývať niečo viac. A aj to tak bolo. Bolo za tým oveľa viac.

Každým dňom sa mi dýchalo ľahšie a prirodzenejšie. Rozdiely, ktoré vyplývali z našich kultúr som už brala tak, ako prišli a začala som si ich užívať, ba priam vychutnávať. Žasla som nad ich priamosťou a úprimnosťou, vyžívala som sa v ich ochote pomáhať, obdivovala ich zmysel pre ochranu životného prostredia. Objavovala som neobjavené kúty ich bohatej kultúry, vyvracala niektoré trápne slovenské klišé a utvrdzovala sa vo svojom rozhodnutí navštíviť práve túto krajinu. Nedegustovala som len miestne špeciality, ale aj ich kultúru a mentalitu.

Začiatkom roka 2014 som sa obzrela za seba a zistila som, akú dlhú cestu som prešla. Prišla som do bodu, kde som sa cítila šťastná, úplná. Nikdy som nebola viac sama sebou ako tam v tom momente, v tej krajine, medzi tými ľuďmi. Hodnoty ako rodina, priateľstvo, láska či domov nadobúdali nové rozmery. Moja tamojšia rodina už dávno prekročila status tej hostiteľskej. Stala sa naozajstnou – takou, o ktorú sa bojíte a staráte, ktorú si chránite. Počas svojho pobytu som spoznala veľké množstvo ľudí, ktorí mi niečo dali, niečo ma naučili. Je skvelé vedieť, že kamkoľvek sa vo svete pohnem, takmer v každej krajine stretnem nejakého človeka, s ktorým ma spája takáto nezabudnuteľná skúsenosť. A čo Nemci? Čo sa ich týka, nepúšťajú si len tak ľudí k telu, ale keď sa im raz dostanete pod kožu, už vás zase nepustia od seba. Moje slovensko-nemecké priateľstvá mali svoje chyby a neboli dokonalé, no občas boli úprimnejšie a pevnejšie ako tie dlhoročné slovenské.

Dni leteli ako bláznivé a ani som sa nenazdala, deň odchodu mi dýchal na krk. Nebolo to ľahké, veď v tom roku som opúšťala svoj domov už po druhýkrát. Nekonal sa však vodopád sĺz a už vôbec som nevravela zbohom. Táto etapa môjho života sa nekončí, práve naopak, ona sa začína.

Výmenný pobyt nie je jedným rokom v živote, je to život v jednom roku. Som vďačná za každý deň programu, pretože časy, keď mi bolo ťažko, ma naučili vážiť si a užívať si časy, keď mi bolo tak fantasticky. Svoj pobyt neľutujem, pretože nemožno ľutovať niečo, čo mi dalo tak strašne veľa. Aj vďaka AFS ma tento rok zmenil tým, že ma posunul dopredu. A ako vravím, bol to len začiatok môjho života po nemecky.

Gabriela Kutenicsová