Mariana z Mexika trávi v Martine svoj stredoškolský AFS pobyt. Tu vám porozpráva, aké sú rozdiely medzi našimi krajinami a aké to bolo sa začleniť medzi spolužiakov (článok je v originálnom znení).

Na začiatku to bolo trochu ťažké, začleniť sa v krajine, pretože je tak odlišná od mojej. Pravda je, že som o nej ani veľa nevedela. Bola som veľmi nervózna a vyľakaná, pretože som ešte nikdy nebola tak ďaleko od domova. Ale časom sa to všetko zlepšilo. Myslím, že najťažšie boli prvé dni. Potom som začala spoznávať rodinu a priateľov. S mojou hostiteľskou rodinou mám veľmi pekný vzťah, plný dôvery. Veľmi dobre vychádzam s maminou, jedna druhej si veľmi dôverujeme. S ocinom sa takmer nerozprávame, ale to preto, že má veľa práce a je stále zaneprázdnený. Hoci keď som s ním, alebo sa vidíme, vychádzame spolu dobre a veľa sa smejeme (myslíme na rovnaké veci). S mojou sestrou mám super vzťah, aj keď s ňou to bolo trochu ťažšie, lebo na začiatku žiarlila a nepozdávalo sa jej že som tu. Takže sme mali nejaké problémy, ale nakoniec sme to prekonali úžasne. Teraz chodievame spolu von častejšie, čo sme predtým vôbec nemohli, lebo mala stále nejaké povinnosti. Myslím, že mám skutočne veľa kamarátov zo školy, z vonku, zahraničných študentov, atď. Získala som priateľov úplne bez problémov.

Jedna z mála vecí, ktoré ma mrzí je musieť chodiť do školy a nerobiť tam nič. Tým „ničnerobením“ myslím, že ma veľmi unavuje sedieť tam 7 hodín, a aj keď si takmer vždy vezmem niečo na robenie, nie je to ako môcť sa zúčastniť na vyučovaní… a nie preto, že by som nerozumela, ale pretože moji spolužiaci sa pripravujú na maturitu, čo chápem, že je dôležitejšie.

Čo je rozdielne medzi Slovenskom a Mexikom? Všetko. Úplne všetko. Tradície, jedlo, ufff… zbožňujem slovenskú kuchyňu (mala by som spomenúť, že predtým mi nechutili bryndzové halušky, ale teraz sa ich neviem dojesť). Veľmi sa mi páči príroda a všetko čo táto krajina ponúka. Žije sa tu veľmi rýchlo počas týždňa, ale víkendy sú na oddych a rodinu. Páči sa mi ako sa tu žije. Ľudia vo všeobecnosti boli ku mne vždy veľmi ústretový vo všetkých smeroch, ale stalo sa mi párkrát, že niektorí boli ku mne trochu rasistický a to sa mi nepáčilo. Tento rok som sa naučila, že zdanie môže klamať, a že ak niečo naozaj chceš a bojuješ o to, dosiahneš to. Že mýliť sa ťa nerobí slabším, práve naopak. A že vzdať sa nie je jediná možnosť, vždy je ich viac a lepších na výber. Bezpochyby to bol môj najlepší rok a na najlepšom mieste.

Mariana Garcia