25. – 26. apríla 2015  sa uskutočnila konferencia pre učiteľov Spektrum vzdelávania v Turecku na tému kariéra, ktorej sme sa zúčastnili aj pán Dančík, riaditeľ Gymnázia Bilíkova v Bratislave. Nasledujúce riadky vám priblížia atmosféru konferencie a oveľa viac.

Letím do Turecka, chcem dať báseň,
priznám sa, mám v duši bázeň.
Sú to pohania, či ľudia milí?
Dúfam v to druhé v tejto chvíli.

Po takejto naivnej básničke na úvod, by som Vám chcel sprostredkovať svoje vnemy zo seminára, ktorý sa konal v Istanbule.

KARIÉRA
Hlavným motívom seminára bolo budovanie osobnej kariéry. Slovo kariéra nevystihuje presne to, o čom by som chcel hovoriť, a preto: „vzostupná úspešná životná dráha“, podľa významového slovníka, znie oveľa lepšie, ale používajme  pôvodný výraz, lebo je kratší.
Toho, čo nás ovplyvňuje počas celého života v súvislosti s kariérou, je toľko, že si zďaleka netrúfam zabŕdnuť do problematiky príliš obšírne alebo odborne, aby som prípadného čitateľa neunudil k smrti.  Skôr zostanem na úrovni hladiny úvodnej básničky.

VÝMENA ŠTUDENTOV DO ZAHRANIČIA S POBYTOM V RODINE
Hlavný dôvod, prečo toto píšem, je, že som získal iný uhol pohľadu na zahraničné pobyty študentov a aj na určitú oblasť vzdelávania.

Ak budovanie kariéry bol leitmotív seminára, tak pobyt študentov v rodinách bol východiskom celého snaženia organizátorov. (Výmenný pobyt celkom nesedí, lebo ak bol študent umiestnený v rodine, nie je vôbec bežnou praxou, že študentova rodina urobí reciprocitu pre dieťa z rodiny, kde býval.)

Na seminári sa často spomínalo spojenie „intercultural exchanges“, čo sa mi pri doslovnom preklade interkultúrne (alebo medzikultúrne) výmeny nezdá dosť jasné, nevieme, čo si pod tým predstaviť, keď to povieme takto stroho.

„Interkultúrne vzťahy môžeme definovať ako správne porozumenie a akceptovanie kultúrnych rozdielov, ktoré vedú k tolerancii, kritickému prístupu k stereotypu a predsudkom a k uvedomovaniu si hodnôt vlastnej kultúry.“ (internet) Ešte ináč: „Interkultúrna kompetencia je schopnosť uplatniť vzťahy a komunikáciu efektívnym a vhodným spôsobom medzi ľuďmi z rôzneho kultúrneho prostredia, v rôznom kultúrnom kontexte.“
Toľko definície, ale takto veľmi „učene“ som to nechcel.

V našej škole sme zvyknutí na individuálne štúdium žiakov z dôvodu polročného alebo ročného štúdia v zahraničí.
Výmeny našich žiakov zdôrazňujú a uprednostňujú jazykovú skúsenosť, ale v niektorých iných krajinách je základ práve v tej interkultúrnej výmene, aj keď osvojenie si cudzieho jazyka k tomu patrí, ale nemusí to byť nevyhnutne niektorý zo svetových jazykov: angličtina, španielčina, nemčina.
Žiaci sa v rámci interkultúrnych výmen učia komunikovať (navyše v cudzom jazyku), počúvať a rešpektovať názory iných, ale zároveň prezentujú a obhajujú názory svoje. Poznávaním iných kultúr, zvykov, ľudových tradícií a umenia si uvedomia bohatstvo tých svojich. Učia sa organizovať svoj program, ale súčasne aj program iných ľudí, hlavne neskôr, v rámci dobrovoľnej práce. Počas dlhodobejšieho pobytu sa oboznamujú často s radikálne odlišnými kultúrami, náboženstvami, učia sa chápať a tolerovať.

Výmenné pobyty sú dôležitá zmena aj v procese vzdelávania, aj keď ide len o výmenu jednej lavice za druhú.

Teraz je hádam čas spomenúť organizáciu, ktorá seminár zaštítila a je garantom pri výmenách študentov na celom svete. Je to AFS. Kto chce, nech si ju nájde na internete. Nechcel by som prílišnou reklamou negovať zážitky, ktoré som si z Turecka priniesol, ale na druhej strane si Vašu pozornosť zaslúži.

Pri výmene študentov sú do procesu zapojení samotní študenti, ktorí sú objektom výmeny, sú to rodiny, do ktorých študenti prichádzajú, sú to dobrovoľníci,  ktorí pomáhajú študentom v adaptácii a  pomáhajú rodinám pri zvládaní ich náročnej úlohy (rodiny to robia zadarmo), sú to učitelia, ktorí by mali poznať problematiku a filozofiu výmenných pobytov a sú to zamestnanci AFS. Dôležitým ohnivkom sú rodiny, ktoré ako som už povedal, to robia zadarmo, povedal by som nezištne, a je to vhodné pre rodiny, ktoré hľadajú niečo nové, chcú obohatiť život hosťujúceho študenta aj život svoj.

KARIÉRA  A VZDELANIE
Vráťme sa ku kariére. Kariéra môže byť dedičstvom po predkoch, resp. snaha dieťaťa realizovať sa v prostredí podľa vzoru svojich rodičov alebo starých rodičov. (Alebo je to skôr prianie rodičov, aby dieťa pokračovalo v ich stopách?) Kariéra začína detskými hrami a nemala by vlastne nikdy skončiť.

Niečo k vzdelávaniu, s ktorým kariéra úzko súvisí.
Vzdelanie je oveľa viac ako len vstup na pracovný trh.
Umierajúceho sa pýtali na posledné prianie. Požiadal o vyučovaciu hodinu, na ktorej sa niečo zaujímavé a nové dozvie.

Niekoľko krátkych myšlienok, ktoré som si zaznamenal na seminári:
• Mozog má 1000 TB. Aby riadne fungoval, musí byť podporovaný telovýchovnou aktivitou. (Ventilátor na procesore.)
• Škola môže byť akokoľvek dobrá, bez pričinenia jednotlivca sa úspech nedostaví.
• Figúrka bežca je pre ľudí sympatickejšia ako váhavec, lenivec. Veľa bežcov predstavuje problém byť prvý, len jeden môže byť prvý, preto je dôležité dať žiakom šancu byť dobrý každému v niečom.
• Problém vzdelania je ten, že to, akí majú byť študenti, aký výstup očakávame od vzdelania na jednotlivých stupňoch, stanovujú dospelí, ktorí sú menej kreatívni, pomalší. Nemali by sa študenti alebo čerství absolventi vysokých škôl viac podieľať na tvorbe vzdelávacích programov?
• V budúcnosti bude štúdium čoraz viac prerušované praxou, bude pokračovať a zas bude nasledovať prax. Rovnaký vek v študijnej skupine nebude dôležitý. V jednej lavici budú sedieť deti aj dospelí.
• Trend neskoršieho odchodu do dôchodku prináša aj posun  začiatku profesionálnej kariéry. Aj štúdium je kariéra, aj hry v detstve môžeme považovať za časť kariéry.
• Ak chceme dosiahnuť úspech, musíme sa naučiť ovládať stres. Stres z výsadku z lietadla je po každom zoskoku menší, miera stresu pred tanečnou súťažou je takmer stále rovnaká, len súťažiaci sa naučili s týmto stresom žiť a ovládať ho, resp. využiť ho na dosiahnutie úspechu.
• Čo je lepšie, motivujúcejšie? Hrať preto, aby som vyhral alebo aby som neprehral?
• Keď za správne zodpovedanú otázku v teste sa mi bod priráta, dosahujem lepšie celkové výsledky, ako keď sa mi za zlú odpoveď bod odráta.

PREČO POTREBUJEME MÚDRYCH ĽUDÍ
• Potrebujeme dobrých vodcov preto, lebo tretia svetová vojna už možno nastala. Výmenné pobyty takéto osobnosti môžu vychovať. Ten, ktorý nepozná inú kultúru okrem svojej, nemôže byť dobrý vodca.
• Sú ľudia, ktorí hovoria vždy opak ako ostatní, a považujeme ich za čudákov. V období fašizmu to bolo hrdinstvo a nebyť takých osobností bolo by obetí ešte viac.
• Poznáme viacero typov osobností v súvislosti s dosiahnutým úspechom alebo neúspechom. Vyvážená osoba využije výhru aj prehru na svoj rast. Agresívny, narcistický typ pri výhre zosmiešňuje porazených a pri prehre hľadá vinu v súperovi, nie je sebakritický. Neistý typ sa za výhru hanbí, neprináša mu radosť ani uspokojenie. Nesnaží sa o zlepšenie svojich vedomostí, zručností. Porážku zasa vníma prehnane osobne, vzdáva sa predčasne, a tiež ho nemotivuje k zlepšeniu.
• Potrebujeme ľudí takých, ktorí robia, lebo musia, ale potrebujeme aj takých, ktorí svoju prácu milujú. Sú kreatívni, tvoria a často ich to neuživí. Takýmto profesiám by mal štát alebo organizácie hlavne finančne pomôcť.

Zemetrasenie v Pakistane…
Raz sa aj u nás také stane…
Kedy? a či vôbec? budeme pripravení,
„domŕtvieť“ sa takej veľkej zmeny.
Treba žiť naplno, či vážiť činy?
Zhumpľovať telo, či žiť a umrieť bez príčiny?

Básničkou som začal a básničkou som skončil. Nechcem sa len nasilu, za každú cenu zviditeľňovať. Chcem takýmto spôsobom povzbudiť všetkých, ktorí si nedôverujú, že nemusia veci robiť len na sto percent. Keď robíme niečo, čo nás teší, veľa ľudí to ocení. A keď nie, naučme sa prijímať aj drobné porážky. Tie sú súčasťou života, a aj keď si to v tej chvíli nemyslíme, posilnia nás.

Ján Dančík