Taňa píše o svojom AFS pobyte v Rakúsku (článok je v originálnom znení).

Môj trojmesačný pobyt v Rakúsku sa začal posledný augustový týždeň. Keďže do Rakúska to nie je ďaleko, cestovala som z Bratislavy autobusom. V Bratislave na stanici som sa so všetkými rozlúčila a so zovretým žalúdkom nastúpila do autobusu. Na viedenskom letisku ma už čakali rakúski dobrovoľníci a približne 200 ďalších výmenných študentov. Vo Viedni sme strávili necelé tri dni a mali sme možnosť spoznať veľa nových ľudí s rôznych krajín. Niektorí sa časom stali blízkymi kamarátmi, ktorým môžem vždy napísať resp. zavolať.

Môj deň D (príchod do rodiny) sa začal v období Oktoberfestov o 5:00 ráno. Do rodiny som musela prísť skoro, lebo na obed sme už s mojou hostiteľskou rodinou cestovali na týždennú dovolenku do Dánska. Do rodiny som prišla s malou dušičkou a prvých pár hodín som sa tam cítila ako nové domáce zvieratko. Všetci okolo mňa chodili, ale nikto poriadne nevedel o čom sa má so mnou rozprávať. Po hodinách strávených cestovaním v aute sa všetko dalo tak povediac do pohody, len moja hostiteľská sestra ma od začiatku odmietala a to sa za tri mesiace vôbec nezmenilo.

Po dovolenke (mala som ešte 2 týždne do začiatku školského roka, lebo škola začína 10.septembra. Vtedy som konečne spoznala aj mojich dvoch nových bratov. Na začiatku boli naše vzťahy také nijaké, ale neskôr som si s jedným z bratov vybudovala veľmi dobrý kamarátsky vzťah, trávili sme spolu veľa času, vždy som mu mohla povedať všetko čo mi leží na srdci a aj teraz sme stále v kontakte.

V škole ma zaradili do šiesteho ročníka, takže mám 15-16 ročných spolužiakov, čo mi až tak nevyhovuje, keďže ja mám 18 rokov a aj s hľadaním nových kamarátov to nebolo také jednoduché. Človek sa musí ľuďom v Rakúsku dostať „pod kožu“, aby s ním začali komunikovať ako s kamarátom. Samozrejme v škole teraz už kamarátov mám, ale tých skutočných by som mohla spočítať na jednej ruke. Moji profesori si hneď všimli, že nemám problém dohovoriť sa nemecky, takže v škole nemám žiaden „súkromný“ režim, ale musím na hodine robiť všetko to, čo moji spolužiaci a testy dostávam tiež tie isté. Nie je to ľahké, ale priemer sa mi darí držať medzi 1-2. So školou som veľmi spokojná.

Časom som tu spoznala nespočetne veľa dobrých ľudí, medzi nimi aj moju novú hostiteľskú rodinu, ktorá mi ponúkla zostať v Rakúsku do ukončenia semestra. Takže teraz sa nachádzam v rakúskej dedinke zvanej Pollham, len 5km vzdialenej od mojej školy. Vianoce som už strávila v novej rodine. Víkendy zvyčajne trávim s kamarátmi alebo v mojej bývalej hostiteľskej rodine a nad knihami – škola nepustí!

Je toho ešte veľmi veľa, čo by som mohla napísať, napr. po ukončení trojmesačného pobytu týždeň strávený v Bruseli s AFS dobrovoľníkmi z celého sveta, perfektný Silvester strávený v Salzburgu, všetky AFS Campy, výstup na vrch Sandling, týždenný jazykový pobyt v Anglicku na ktorý sa chystám s novou rodinou……..

Táto skúsenosť mi dala veľmi veľa a som rada, že sa pre mňa neskončila a posledné dva mesiace môžem ešte naplno využiť. Som veľmi vďačná všetkým AFS-ákom, ktorí ma od začiatku podporili,  poučili, na všetko pripravili, vždy pomohli a v neposlednom rade mi dali možnosť vycestovať. Nebyť Vás, nebola by som teraz tam, kde som. Ukončenie pobytu pre mňa neznamená koniec, ale nový začiatok…

…a za to Vám patrí jedno veľké ĎAKUJEM!

Tatiana Búbelová