Gabko_-_mama

Keby nebolo keby.

Keby som nebola na ochutnávke vín v Radošine, keby sestričkám akurát nezdvihli plat, študenta z AFS by sme pravdepodobne nemali. Ale Pán Boh to chcel asi takto. Na otázku, či by sme nezobrali k sebe študenta alebo študentku, ktorí nemajú doteraz hostiteľskú rodinu, sme povedali „áno“.  A tak o pár mesiacov sme ho tu mali. Keby nebolo keby, nič z tohto by sa nestalo.

Hosťovanie študenta Gabriela z Brazílie dalo mne aj mojej rodine novú skúsenosť. Každý to vníma inak. Asi najväčšia zodpovednosť je na rodičoch, ale spokojnosť študenta závisí aj od ostatných členov rodiny a okolia. Jedno je ale isté: Treba to dieťa mať rád, je vašou súčasťou a milujete ho, či ste s ním spokojný alebo nie. Veď ktorá matka nemiluje svoje dieťa? A toto sa vašim dieťaťom stane nie na 10 mesiacov, ale navždy. Privanie do vašej rodiny nový vzduch, viac radosti, niekedy vás aj do niečoho „nakopne“, čo ste predtým nerobili a zrazu to robíte, umožňuje a pobáda vás cestovať na miesta, kde ste nikdy neboli. Spolu poznávate to naše krásne Slovensko. Poznávate a stretávate sa s novými ľuďmi, s jeho kamarátmi nielen z AFS, s rodičmi detí z AFS až je vaša rodina medzinárodná. A tolerujete veci, ktoré možno u svojich vlastných detí by ste nikdy netolerovali. Zväčší sa vám zrazu srdce a ani o tom neviete.

No je to iná výchova, ktorá sa určite na každom podpisuje, iné prostredie, z ktorého dieťa vyrastá a vy môžete do toho zasiahnuť aspoň na malý okamžik v jeho živote. Na krátkych 10 mesiacov mu môžete urobiť možno lepší, možno… inakší život. A zmení sa trochu život aj vo vašej rodine. Deti sa trochu „pomačkajú “ a zrazu sa im po ich odchode aj malá izba stane veľkou. Vy aj vaše deti sa musia naučiť tolerovať aj dieťa s inou výchovou, čo zanechá na každom určité stopy. A vidíme a uvedomujeme si, ako sú výchova a rodinné prostredie pre život našich detí nesmierne dôležité.

Mne to dalo i pocit slobody, chuti cestovať a užívať si život naplno, pretože tu si človek uvedomí, že my okrem dovolenky sedíme len doma, alebo sa hrabkáme v záhradke, a život je taký krátky. Aj ten školský rok – 10 mesiacov utečie ako voda a za chvíľu je tu rozlúčka a vy už nemôžete nič zmeniť. A potom sa uvidí… Ale poviete si: Bolo to krásne a neopakovateľné a ja som to mohla zažiť a prežiť – novú lásku.