Štipendistka Paťka hodnotí svoj pobyt v Nemecku. V nasledujúcich riadkoch sa s vami podelí o svoje zážitky (článok je v originálnom znení).

Od 8. septembra 2012 sa mojím druhým domovom stala dedinka Unerjesingen ležiaca pri meste Tübingen. Práve tu mi bola pridelená moja hostiteľská rodina a čaká tu na mňa 10 mesiacov plných zážitkov.

Po namáhavom pobalení sa som sa teda 8. septembra vybrala s mojou rodinou na cestu do Viedne, odkiaľ mi letelo lietadlo do Frankfurtu. Na niektorých študentov už čakali ich nemecké rodiny tam, ale väčšina študentov musela cestovať ešte ďalej. Ja som patrila medzi nich. Spolu so študentmi z celého sveta sme teda nasadli na vlak a netrpezlivo čakali na stretnutie s našou novou rodinou. Moja cesta skončila v Štutgarte, kde na mňa čakala moja hostiteľská rodina a potom sme všetci spolu išli “domov“. Od tohto dňa sa začal môj študijný pobyt v Nemecku. Mám tu tri hostiteľské sestry –  Sophiu (13 rokov), Theresu (17 rokov) a Ruth (19 rokov). So všetkými troma si od začiatku veľmi dobre rozumiem. Moji hostiteľskí rodičia – Norbert a Martina sú tiež veľmi milí.

Ani som sa nestihla spamätať a už začala aj škola. Prvý školský deň išiel so mnou do školy môj Gastvati a Ruth. Druhý deň som to už ale musela zvládnuť sama. Zo začiatku to bolo ťažšie, ale našťastie mám veľmi dobrých spolužiakov, ktorí mi hneď od začiatku pomáhali a aj mi poukazovali školu. Tiež mi vysvetlili ako to v nemeckej škole chodí. Teraz je to lepšie, pretože už rozumiem skoro všetko a vďaka škole som sa naučila veľa nových slovíčok. Vždy píšem s triedou aj všetky písomky a moje známky sa tiež zlepšujú. Učitelia sú tiež veľmi milí a pomáhajú mi. Na dejepise som napríklad mohla spraviť projekt a tým vylepšiť moju nie práve dobrú známku. Mala som porovnať vnímanie Nemcov očami Slovákov v minulosti a dnes. Projekt mi našťastie vyšiel a spolužiaci ho pokladali za veľmi zaujímavý.

Navštevujem tu 11. triedu, čo je predposledný ročník pred maturitou a preto pre moju triedu v škole nie sú skoro žiadne krúžky. To ale nie je žiadny problém, pretože v mojej dedine sa nachádza veľa VEREIN-ov (niečo ako klub). Ja tu navštevujem futbalový klub pre ženy. Dvakrát (niekedy aj trikrát) do týždňa chodím na tréning a rýchlo som si tu všetkých obľúbila. Na riadnych zápasov ale ešte bohužiaľ nemôžem hrávať lebo nemám pas. S babami z klubu sme tiež veľa spolu aj vo voľnom čase. Napríklad sme si spravili aj vianočnú oslavu čo bolo veľmi milé a vtipné, pretože sme každá dostali “Schrottwichtel“ (šrot zabalený v novinách ako darček).

Ak práve nie som v škole alebo nehrám futbal tak môj celý voľný čas trávim buď s mojou rodinou alebo kamarátmi zo školy. Podnikáme spolu veľmi veľa: chodíme do mesta, boli sme už aj v cirkuse, v kine… Cez jesenné prázdniny som spolu s mojimi sestrami Ruth a Theresou bola na cestách. Navštívili sme Hamburg, Berlín, Oldenburg (tu býva sestra mojej Gastmutti spolu s rodinou).

Zažila som už teda toho veľmi veľa a v žiadnom prípade moje rozhodnutie ísť do Nemecka neľutujem.

Patrícia Benková