Štipendista Martin píše ako sa mu darí na jeho pobyte v Nemecku po 7 mesiacoch (text je v originálnom znení). 

Už pred viac ako siedmimi mesiacmi som sa dostal na ročný pobyt do Nemecka. Ešte mám pred sebou krásne dva mesiace na ktoré sa veľmi teším. S rodinou si rozumiem lepšie ako som očakával. Dokonca aj s bratmi to nie je také zložité ako na začiatku. Sú to viac kamaráti než rodičia a súrodenci. Nie je to preto, že by som nezapadol do rodiny, ale preto že sme si až tak blízki a že vieme že náš spoločný čas sa kráti, tak sme na seba dobrí ako sa to len dá. Kultúrne rozdiely na Slovensku a v Nemecku nie sú až také veľké ako som si myslel na začiatku. Ale vďaka AFS tu stretávam ľudí z iných, aj tých najvzdialenejších, kútov sveta. Čo ma veľmi teší keďže som tolerantný ako každý iný AFS študent.

Najväčšie AFS stretnutia máme 3x ročne. Sú to stretnutia, keď niekto prichádza alebo odchádza. Vždy tam sú tí, ktorých poznám zo svojho okolia, ale často krát nás tam prekvapí aj kopec ešte nemecky nehovoriacich tvárí. Všetci zahraniční študenti sú tu neuveriteľne milí a zhovievaví. Napokon asi aj preto tu vlastne sú. Sú to tie najlepšie stretnutia, keďže je nás tam vždy dosť a vždy si je s kým len tak sadnúť a porozprávať sa. Aj program je vždy pestrý a je čím sa zabaviť, a robíme všetci všetko spolu tak o to je to väčšia zábava. Medzitým sa stretávame aj len tak medzi sebou. Niekedy musím cestovať aj hodinu a pol, aby som sa dostal do mesta, kde býva viac študentov. Ale našiel som si tu skupinu zahraničných študentov taktiež z AFS, s ktorými sa stretávam veľmi často a vždy vymyslíme niečo nové a kreatívne.

Za môj doterajší pobyt som sa naučil ako som naozaj neschopný a nesamostatný. Naozaj mi to tá moja slovenská mama nehovorila len zo srandy. Ale časom som sa naučil tejto nesamostatnosti čeliť a teraz vybavím aj veci na úradnej úrovni a to dokonca v nematerinskom jazyku. Z čoho mám veľkú radosť predovšetkým ja, ale určite sa tešia aj obe moje mamy, ktoré ma už nemusia toľko obskakovať.

Tak ako všetci študenti som neuveriteľne rád, že som sa dostal do Nemecka. Počítam dni, ktoré mi tu ešte ostávajú a snažím sa ich naplno využiť. Je to neopísateľná skúsenosť, ktorú treba zažiť na vlastnej koži. Samozrejme sa našli aj kultúrne problémy alebo medziľudské problémy, ktoré ale boli veľmi rýchlo riešené.

Martin Kršek