O hosťovaní zahraničného študenta sa u nás doma viedli dlhé debaty, ktoré nás ako rodinu vždy priviedli na scestie. Na jednej strane to bola radosť a na druhej starosť a aj trochu obavy. Bol posledný deň v škole a v triede sme všetci nedočkavo čakali na vysvedčenie, keď zrazu prišla moja triedna profesorka do triedy a opýtala sa mňa a spolužiačky, či nechceme hosťovať dve študentky z Belgicka a Mexika. Keďže nás už triedna za tých pár rokov pozná, tak mne „pridelila“ študentku z Belgicka – Selah, pretože má rada umenie tak ako ja. Neskôr sme preberali všetky klady a zápory a rozprávali sme sa dlho do noci. Svoje rozhodnutie sme AFS kancelárii oznámili až na druhý deň. Pomaly plynul čas, leto už končilo a prišiel deň, kedy sme mali ísť do Bratislavy pre nového člena našej rodiny. Ešte teraz po viac ako polroku si to pamätám ako sme všetci behali po dome a snažili sa všetko pripraviť tak, aby sa naša Selah u nás cítila tak dobre ako doma. Celú cestu do Bratislavy tu boli samé obavy, pretože bolo leto a málo času sa spoznať s cudzím dievčaťom, čo zavíta do našej rodiny. Myslím si, že prvé dni u nás boli pre Selah šokujúce, pretože sa presťahovala z veľkého mesta do dediny, z bytu do rodinného domu so psom. Aj keď naše kultúry sú si veľmi podobné, nevyhla sa ani tomu, že jej niekto ukradol peňaženku z batohu.
Počas pobytu našej Selah som sa naučila veľa vecí a veľa kompromisov, prijala som za ňu čiastočnú zodpovednosť a pomáhala jej učiť sa niektoré veci, na ktoré si myslím, že do konca svojho života nezabudne. Naučila sa urobiť slovenského strašiaka z tekvice, čo nikdy predtým neurobila. Selah zistila ako funguje naša rodina a vie, že okrem svojej belgickej rodiny má ešte jednu tu na Slovensku.
Po jej trojmesačnom pobyte u nás môžem povedať, že Selah patrí k nám do rodiny, je dcérou a kamarátkou, máme ju radi tak ako aj ona má nás rada. So Selah sme v stálom kontakte a toto leto plánujeme návštevu Belgicka.